Moments 33. diel

Ahoj Alex, dnes ráno sme sa rozhodli užiť si ešte leto a tak ti chceme povedať ja a Drew že odchádzame na Slovensko. Kedy sa vrátime ešte ani sami nevieme.

Milovaní Drew a Frederick

Och, bože oni išli domov ale už tam nedošli. Rozplakala som sa presadla si na gauč. Schúlila sa do klbka a plakala. Neviem ako ale zaspala som. Ráno som sa zobudila s neskutočnou bolesťou hlavy. Poobzerala som sa okolo seba ležala som vo svojej posteli. Vedľa mňa bola položená tácka a na nej list. Nechcela som ho otvoriť. Odrazu som počula zvuky. Ako odchádza auto. Pozrela som sa von oknom a v aute som už len zazrela Nialla, Cass, Zayna, Harryho a Zu. Odišli. List som nechala listom a zbalila som sa. Veci pobalené som nahádzala do kufra a zamkla.

O 3 dni.

Včera bol pohreb. Neviem ako opísať pocity pretože to prázdno a bolesť sa nedá opísať. Nechcem na nich už myslieť. Vrátila som sa do svojho domu vo Wohermptolte a pobalila všetko čo v ňom bolo. Zabalila som veci a vyčlenila celú skupinu 1D zo svojho života. Zayn ma nekontaktoval a pre mňa to bolo jednoduchšie. Keď odrazu niekto zazvonil. Dúfala som že to pri najhoršom bude Liamova mamka ale nebola to ona. Za dverami stáli chalani. Tie úsmevy, tolké spomienky."Musíme sa s tebou porozprávať, ja viem je to pre teba ťažké ale prosím." povedala Cass a ja som sa uhla spred dverí na znak že môžu vojsť dnu. Bol medzi nimi aj Zayn. Moje srdce ktoré sa stihlo nejako pozbierať a neplakať pri pohlade na čokolvek sa znova dostalo tam kde bolo aj pred tým. Usmial sa na mňa, nemyslel to vážne! Neverila som. Vošli do vnútra ale sadnúť si kam nemali keďže všetko bolo v krabiciach.

"To nemyslíš vážne?" spýtal sa Harry a Cass naraz

"Čo?" nechápavo som sa spýtala ale tušila som kam tým mieri.

"No to že to je všetko pobalené, prosím povedz že len ideš prerábať a že ked sem prídem znova o niekolko dní bude to tu krajšie" povedala Cass.

"Nie, ja sa sťahujem, a krajšie podla toho kto to kúpi, takže toto ti neviem zaručiť"

"Ale prečo?" spýtala sa Zu ktorá mala doteraz na tvári výraz snaženia sa pochopiť čo sa stalo.

"Nemám dôvod ostať tu. Sťahujem sa do Londýna za prácou a ešte kupujem jeden dom takže neoplatí sa mi mať tolko domov."

"A kde kupuješ ten druhý dom?" spýtal sa Niall ktorý sa vrátil z kuchyne.

"V Španielsku"

"Ty vieš po španielsky?"

"Áno"

"A ešte koľkými jazykmi rozprávaš?"

" Ešte rusky a francúzsky ale francúzsky len trochu"

"Prečo sa sťahuješ do Londýna a kupuješ dom v Španielsku to nedáva zmysel"

"Ale dáva Nialler, ja mám v Londýne a aj v Španielsku prácu a španielsko milujem takže nemám dovod nekúpiť si tam dom."

"Ahá a akú prácu?" pripojil sa do nášho rozhovoru aj Harry.

"Vydávam CD-čko a mám niekolko koncertov v Španielsku a v Londýne."

"Ty spievaš?" spýtal sa Zayn prekvapene

"Áno, prečo?" spýtala som sa a čakala na odpoveď

"Nič len proste nevedel som že spievaš"

"Ty toho nevieš ešte viac" zasmiala som sa a oprela sa o dvere. Na perách mi zamával taký letmý úsmev. Nechápala som odkiaľ? Prečo? Ale vlastne prekonala som bariéru medzi mnou a Zaynom a nebojím sa už vystupovať pred ľuďmi takže všetko prečo som sa bála je preč. Konečne!

"Ja už viem odkial si mi povedomá "povedal Niall, nechápala som o čom to rozpráva teda nikto.

"Ty si tá, tá no ved viete chalani to ona je tá modelka, tá modelka zo slovenska ktorú sme videli v Španielsku" a áno, má pravdu. Som modelka ale nie až tak známa. Bola som len na niektorých mólach a aj to nie všetky boli niečo neskutočné! Ale Niall má pravdu. Aj ja som ich tam videla. "Je to dosť možné" povedala som a mykla plecami. Zavibroval mi mobil, sms-ka mi prišla.

Dnes o 7 je skúška, príď musíme dokončiť tú poslednú časť aby to bolo dokonalé

M.

Bol to Matt. Mala som mať skúšku na tanec až zajtra ale asi to presunul alebo urobil špeciálnu aby som to dotiahla do úspešného konca. Tancovala som na pieseň velmi rýchlu(-->pustite si ju skor ako začnete čítať dalej(http://www.youtube.com/watch?v=-cbnITUI8xc) a pre mňa najťažšia časť bola najdôležitejšia a nemohla som tam improvizovať a tak som len rýchlo odpísala.

Budem tam.

A.

A vrátila som mobil do vrecka. Boli 3 hodiny a to je najvyšší čas ísť. "Prepáčte ale ja už musím odísť a neviem kedy sa znova stretneme." "No ale šak čísla máme tak sa niekedy ozveš však?" spýtala sa Cass. Nie ona sa nepýtala ona mi to prikázala. Prikývla som a usmiala som sa. V živote ma už nič neťažilo. Áno, zdá sa že 3 dni po pohrebe je málo ale dá sa to. Rýchlo som sa zotavila zo zamilovania k Zaynovi.

O 3 roky

Dnes je ten deň! Ako by som zhrnula ten život za 3 roky? Úprimne? Zmenil sa! A to sa nedá poprieť. S Chalanmi sme super kamoši. Mám priateľa. Volá sa Rick. Milujeme sa. Je herec. Ale nie je typ herca ktorého si predstavíte pod pojmom herec. Teda bol tak slávny ako je dnes Zac Efron alebo niekto iný ale dnes sa venuje charite a hraje pre deti s autizmom. Ja tancujem, spievam a som modelka. Bože toľko povolaní? Niekedy sa sama divím že to stíham. Teraz ma čaká asi najťažšia vec v mojom živote. Rick ide na pol roka niekde do Francúzska natáčať film. Je to o rodine ktorá sa má super a túži po dieťatku, keď sa to dieťatko narodí zistia že je choré. Nevie chodiť. Rick ako správny otec sa postará o rodinu a nakoniec to malé bude dievčatko. Lux, tak sa volá a vyrastie a je z nej tanečníčka a venuje sa divadlu. Je jedna z najúspešnejších herečiek sveta. A ja som si to nejako takto vybavila aby som sa nenudila ten polrok bez Ricka a neplakala do vankúša tak budem tancovať, nahrávať, budem na niekoľkých módnych prehliadkach a čaká ma niekoľko koncertov v Španielsku, Taliansku, Slovensku, Česku a ešte niekoľkých krajinách a samozrejme v Anglicku a v Amerike. Celé koncertovanie teda je to také menšie turné a budem na cestách viac ako 3 mesiace a potom nastupujem do X-Factoru ako porotkyňa. Dúfam že nesklamem.

The End

Je to tu. Koniec! Nechcela som vám to napísať na začiatku aby ste si užili kapitolu. Je posledná a zajtra sa začína nová poviedka, dúfam že som vás neskalamala koncom a nechcela som to zakončiť svadbou. Dúfam že ma chápete a ďakujem všetkým ktorí to čítate!! Milujem vás! A ďakujem za každý jeden komentár. -Char

Moments 32. diel

ako stále a začala som hrať. Potichu som si spievala. Vedela som, že som sama ale aj tak istota niekedy nie je istá. Spievať od plného hrdla som vedela len vtedy, keď som bola niekde sama a bola som si istá, že ma nikto nemôže počuť! Zahrala som ešte niekoľko tónov a začala dopisovať text a tóny. Po opravovala som to ešte niekoľko krát a jednu pasáž o ktorej som si myslela, že by ušla, som si prehrala ešte raz a bola podľa mňa hrozná! Ale to som celá ja! Všetko do čoho sa vrhnem nikdy nedotiahnem do konca ale toto som chcela dokončiť a zaspievať to sama a vydať ako môj song! Nikoho iného! Bolo v ňom presne všetko to čo cítim a prežívam. Všetko to ako bolí keď stratíte najbližších a aj to ako bolí keď vám chlapec povie, že to, že vás miluje bol omyl! Bolelo to a pri písaní som musela niektoré strany aj prepisovať. Slzy mi tiekli ako prúdom. Chcela som zabudnúť ale niekedy to proste nejde. Prečo nejde vymazať spomienky? Prečo? Bola teraz moja jediná otázka a tak som hlavu položila na klávesy a zahrala som tresnutím si hlavy nejakú zvláštnu melódiu. Pre istotu som si ju zapísala. Ako sa hovorí "teraz nepotrebuješ ale neskor akoby si našla" a zapísala na malý papierik a vhodila do šuplíka kde som si písala takéto náhody. Či to boli textíky alebo melódie, a ani si už nepamätám čo tam všetko je ale ten šuflík nie je najprázdnejší pomyslela som si a presunula som sa naspať ku klavíru. Dopísala som to celé a teraz ako to mám vo zvyku skryť to do euro obalu a dať to do poličky na niekoľko dní aby som to potom ešte vedela prepísať. Ale túto pesničku som prepisovať nechcela len som možno chcela pozmeniť noty ale to nie dnes až zajtra, teda ani neviem koľko je hodín. Hodiny som tu nemala a mobil ostal hore ale nejako som dúfala že som tu len nejaké 3 hodiny. Potichu som vyšla hore a pozriem na hodiny a je 9 hodín ráno. Prešla som okolo zrkadla a keď som sa v ňom zbadala, zľakla som sa. Rýchlo som behala do kúpelne. Ale nejako som si neuvedomila že mám izbu so Zaynom. Vošla som do izby a v izbe boli len moje veci. Zastala som sa a našla som na posteli obálku. Otvorila som ju a v nej bol list:

Drahá Alex,

je mi ľúto čo sa stalo. Teraz keď to čítaš pravdepodobne si sa vrátila zo svojho úkrytu. Nechcel som aby si videla ako odchádzame. Alex, prosím nehľadaj ma. Pokiaľ budem chcieť nájdem ťa sám. Pochop to. Stále ťa milujem ale už by som sa nevedel pozrieť do tvojích krásnych očí a povedať ti tie slová ktoré boli tak pravdivé a bolestivé. Milujem ťa!

S láskou tvoj teraz už nie tajný ctiteľ Zayn Malik,

Nevedela som čo povedať len som si sadla a plakala som. V dome bolo ticho. Keď napísal odišli asi myslel všetkých. Aspoň na chvíľu, na maličkú chvíľu som mala šancu mat krásnu budúcnosť a úžasných priateľov ale aj to som si dokašľala! Som taká hlúpa! Hlavu som si položila do dlaní a začala plakať. Plakala som možno dobré 2 hodiny keď niekto zaklopal na dvere. Kto to je? "Môžeš už prestať fňukať? Išiel len nakúpiť! Vráti sa za 10 minút tak máš tých 10 minút na to urobiť zo seba človeka a babu ktorá sa trápi jedine tým že zajtra ide na pohreb." povedala Zu. "A čo ten list?" "No ten list bol na to aby keď sa vráti vedel či si to myslela vážne" "Prosím? To akože koľko krát vám mám dokazovať že keď niekoho milujem tak to myslím vážne? Nebaví ma to! Pripadám si horšie ako v škole! Aj tam ma stále skúšali ale vedela som aspoň prečo a z čoho ale teraz neviem ani prečo a ani z čoho, pretože mám pocit že tu mi bude treba dokazovať aj to že som si natrela chlieb s maslom!" povedala som nahnevane ale to Zu ignorovala. Otočila sa a odišla niekam dole. Vstala som a doteperila som sa do kúpelne. Po tresnutí vchodovými dverami a so smiechom niekto vošiel do domu. Vyšla som zo sprchy a zo skrine som vybrala tričko s nápisom,pohodlné tepláky a vyšla som von. Prešla som okolo kuchyne a sadla som si do obývačky a vytiahla notebook. Zapla som ho a pozrela čo je nové. Nikto si moju prítomnosť nevšimol čo bolo dobre. Pozrela som čo je nové na twitteri. Prečítala ešte niekoľko mailov a správy na facebooku. Správ typ, úprimnú sústrasť tam bolo mnoho ale už som nemala silu na nich odpísať. Až príliš to bolí, a ja som slabá odpísať na všetky tie správy ale jedna ma zarazila. Bola od Fredericka. Kedy? Bola moja otázka a začala som pomaly čítať..............

Moments 31. diel

ALEX

Po skončenom monológu od Cassie som čakala ešte na vykarhanie od Harryho a Zu a návštevu Nialla a už by tu boli všetci. Oprela som sa rozhodla že využijem to moje tričko. Vošla som do domu naspäť a vošla do kuchyne. Na podiv bola prázdna. "Môžem s tebou hovoriť?" povedal niekto od dverí. Ten niekto bola ZU. "Jasné, hovor ale pozri sa na tričko a dodrž to lebo dnes už ani nič horšie neviem urobiť a všetko dokašlem!" povedala som a ona si sadla a dodržala 1 metrový odstup. "Saši, Zayn ťa miluje! Viem čo ti povedal ale nemyslel to tak, prosím ver mi! Harry urobil niečo podobné teda skoro to isté až na to že na inom mieste a urobila som presne to isté! Ale ty to máš o to ťažšie že si stratila blízkych priateľov, tak preto by si mala dať Zaynovi šancu! Hovorí sa že priateľov, pravých priateľov spoznáš v núdzi a ja mám pocit že tvoja kriza je teraz a tak prosím daj Zaynovi šancu. Vidíš ako sa ku mne správa Harry? Je iný ako pred tým. Neskutočne vyčerpaný z koncertov a niekedy spolu nerozprávame aj niekoľko dní ale MILUJEM HO! A viem aký je šťastný ked je na podiu a tak sa ani nedivím že dôjde domov taký zničený. Prosím nenechaj si utiesť najlepšieho človeka na svete! Tak ako som to skoro urobila ja" Fúú nebola by som povedala že týmto si prešli ale to asi každí a ešte keď ide o popstar ako je Zayn, milujú ho tisíce fans na svete. "Vieš kde je?" spýtala som sa a zaregistrovala som akúsi iskričku šťastia ked som sa to spýtala."Kto ťa poslal?" zarazila som ju. "Takže Zayn je vonku a fajčí a Harry pri no súcitne stojí. Ten chápeš už fajčí 4 cigaretu keby že toto čo sa stalo medzi mnou a Harrym s tebou nič neurobí tak si asi bezcitná a v tom momente sa balím a odchádzam a začínam sa k tebe správať ako Dan hoc neviem prečo sa ona ak tebe takto správa" "Šak to že ani ja, a koľkú cigaretu? Ten chlapec pôjde na odvykačku a až tak bude mocť so mnou chodiť!" "Hej šak aj ty fajčíš tak čo? Aký je problém?" "No problém je v tom že ja fajčím len keď mi je najhoršie" "Aha tak to chod za ním lebo tempom akým fajčil už pochybujem že ešte má balík" "Ok idem a ozaj čo budeme jesť? Ale to je asi hlúpa otázka keď teraz sa môj priateľ zabíja na mojej terase čo?" "to teda je a už leť!" "Ďakujem za všetko ZU!" povedala som jej a usmiala som sa na nu. Prešla som na terasu, teraz na tu druhu, na tu kde bol on a nie kde ja som dostala ako malé decko vyžrať od mamy ale v mojom prípade to bolo od Cass. Otvorila som po tichu dvere hoc nepodarilo sa to a obidvaja sa naraz obzreli. Harry na mna kývol že odchádza a ja som naňho súhlasne kývla. Nahodila som súcitný a bolestivý pohľad, taký aký mám keď niekomu idem oznámiť niečo zlé. Všimla som si že máme divákov, na okne boli všetci a ako zvyčajne mali z nás kino teda nie zvyčajné bolo že Niall niečo znova jedol. Mali čokoládovú zmrzlinu z ktorej pomaly ujedali všetci. Všimli si ma a Cass mi venovala povzbudzujúci úsmev. Pozrela som sa na Zayna a ten sa otočil. Pozeral na západ slnka ktorý bol úchvatný! "Čo chceš?" spýtal sa chladne a ja som začala byť tiež. "Prišla som ti odpovedať na tvoju otázku." "Na akú otázku? O čom to hovoríš? Vieš čo? Ľutujem že som sa ťa to spýtal" povedal neskutočne bezcitne a kruto a mne sa v tom momente tlačili slzy do očí. "Hej ty to chceš naspať? Tak fajn, vezmi si tu otázku späť! Neviem síce ako ale chcem ti povedať že odpoveď by bola ÁNO! Ale tebe je to jedno. Pokiaľ ti to je jedno tak môžeš kľudne odísť." zakričala som na neho a rozplakala som sa. Odrazu ma niekto zo zadu objal. Bola to Cass. Oprela som sa o ňu a otočila k nej. Pozrela sa mi do očí a povedala. Pod odtiaľ. Prikývla som a odišli sme. Vošla som do domu a vedela som presne kam chcem ísť. "Cass asi tušíš kam chcem ísť. Prosím nechaj ma na pokoji a pokiaľ by ma niekto hľadal povedz že ked sa vrátim zdola mu zavolám. Prosím nikoho tam neopúšťaj! A ani ty! Jasné?" spýtala som sa a ona len prikývla. "Ale jedlo ti môžem doniesť nie?" "Nie Cass netreba nie som hladná" povedala som a ešte ne rýchlo vošla do kuchyne a vzala odtiaľ 2 jablká a zišla som dole po schodoch. Bolo to moje útočisko. Bola som tu len ja sama! Nikto iný. Bol tu klavír a nahrávacie štúdio. Prešla som ku stolíku a našla tam šmiráky pesničiek ktoré som kedysi napísala. A chcela som aby som nejaké z nich poslala aby ich naspievali One Direction. Bože tie sny a časy. Kam sa podeli? Chcem to naspäť! Pozrela som sa na papier a našla tam nedopísaný song s názvom "Nechal si ma odísť" ten song som nedokončila ale keď som si ho prečítala bol celkom dobrý a už som aj vedela čo teraz budem robiť. Sadla som si ku klavíru a vzala som si so sebou papiere k pesničke a ešte niekoľko čistých papierov. Pero a ide sa nato! Pohladila som klávesy

Moments 30. diel

Neverím!! 30 DIEL! :) Dakujem :) že čítate tieto moje drísty a vdaka ZU vám ešte tieto drísty budem do tejto poviedky písať do 5O dielu :)) Dufam že sa bude páčiť a prepáčte ale dne sa mi nič nechcela takže preto taká krátka -Char.

"Mathew" pre boha čo ten chce?(pamatate sa na neho?? aspoň matne?) "Saši? Ako si na tom? Prežívaš?" "Bolo aj lepšie ale prečo voláš?" "Vlastne o 3 dni je pohreb dojdeš alebo nie?" "O tom ani nepochybuj! Jasné že dojdem. Idem ja lebo potrebujem byť sama ahoj" "Dobre a pošlem ti sms-ku že kam a o ktorej dobre. Ahoj" Všetci sa na man divne pozreli ked v tom Harrymu zazvonil mobil a odišiel. Pomaly sme došli do haly odkial sa ťahalo dlhé schodisko ktoré išlo k dverám. Nič zaujimave tam nebolo. Len stolík a na ňom fotka. Otočila som sa k ostatným a povedala."Na dverách kde je obrázok fijaliek je moja izba. Sú tam 2 izby + moja takže niekto bude musiet byt so mnou, Pokial by bol problém tak to viem ešte vyriešiť" "Aký problém? Niall bude s Harrym ja s tebou a Harry so Zu alebo ma niekto iný nápad?" povedala Cass a čakala či sa náhodou ešte niekto neozve. "Hej ja! Počuj Cass, na izbe budem tak ako sme spolu. Takže ty a Nialler, Ja a Alex a Zu a Harry." "Tak fajn ja len že som chcela byt s Alex" povedala Cass a akurát sa Harry vrátil zvonku. "Fajn tak nech povie Harry že ako budeme bývať" povedala som a spýtala sa Harryho. "No šak každý s kým chodí" povedal Harry samozrejme. "No ja som síce slobodná ale nejako Zayna prežijem" povedala som a Zaynovi sklesol úsmev. Otočila som sa tahala som kufor za sebou. "Izbu si vyberte aku chcete" Pomaly sa rozdelili do izieb. Cass išla do tej izby ako bola minule a Zu do tej zvyšnej. Zayn sa s Harrym o niečom rozprávali "Bojuj o ňu! Máš na to! Len nevešaj hlavu!" to boli slová ktoré som počula ako hovorí Harry Zaynovi ale o čo má bojovať? Nechápala som ale nejako som si s tým hlavu nelámala. Prezliekla som sa do pohodlných teplákov a trička s nápisom :"Dodržujte 1 m odstup" a vyšla von z izby. Prešla som okolo obývačky a zapla tv. Vošla som do kuchyne a videla som utrápeného Zayna. "Pre boha čo sa stalo??" spýtala som sa prestrašene a podišla k nemu. "Ty si sa stala" povedala a nechápavo som ne neho pozerala."Ja? Nechápem" Sadla som si na zem oproti nemu a čakal na to čo povie. "Zamiloval som sa do teba, ale neviem či ma chceš. A dnes som si bol takmer istý že ťa mám ale tým čo si povedala na chodbe si ma zneistila a proste. Budeš moje dievča?" spýtal sa ma, nevedela som čo odpovedať. Na začiatku začal akoby som bola jeho majetok. "Prepáč ale daj mi chvíľu" povedala som a vstala som zo zeme. Pôvodne som sa chcela najesť ale teraz ma to prešlo. Vyšla som na terasu a zavrela za sebou dvere. Zabalila sa do deky a sadla som do kresla. Rovnakého aké som mala doma. Oprela som hlavu a zatvorila oči.

Cassie:

Zišla som dole schodmi a zamierila si to do kuchyne kedže dnešná cesta mi dala zabrať a žaludok som mala prázdny zdalo sa mi že Alex išla dole. Počula som ako niekto zatvoril dvere na terase. Asi to je Zayn a Alex je v kuchyni kedže odtial niečo spadlo na zem. Vošla som do kuchyne a videla asi to čo som nemala. Zayn plakal a Harry ho utešoval. "Čo sa stalo??" spýtala som sa prelaknuto. "Alex ma nechce" povedal Zayn pomedzi plač. "Kde je?" spýtala som sa nahnevane! "Na terase" povedal Harry potichu a súcitne sa pozeral na Zayna opierajuceho o kuchysku linku. Myslela som že tomu dievčatu asi niečo urobím! Najprv mi básni aký je Zayn úžasný a teraz ho odkopne? Toto si ešte vyžere!! a RIADNE! Otvorila som dvere na terasu a podišla ku kreslu. Pozrela som sa na nu a ona spala! "Saši ako si mohla?" spýtala som sa a mala som na háku že spí! Otvorila oči a povedala "Mohla čo?"

"No ako si ho mohla odmietnuť? TY si odmietla Zayna!ZAYNA MALIKA! Saši ty niesi v poriadku!"

"Takže za 1. ja som nikoho neodmietla! A za 2. prestaň po mne vrieskať! Ja viem kto to je!"

"Ako to že si ho neodmietla, tak prečo potom je v kuchyni a plače a vyzerá akoby ho prešiel tank?" "Pretože som mu neodpovedala či budem jeho dievča alebo nie"

"takže ty si len neodpovedala? Si ty normálna?"

"SOM!! Vieš keď sa ma to spýtal povedal vetu pri ktorej som mala akoby byt jeho priatelkou znamená akoby vlastnil niekoho! A neziap po mne! Ja nie som hluchá! Už sa to nauč!"

" a čo ti povedal? Aku vetu?"

"povedal mi toto: A dnes som si bol takmer istý že ťa mám ale tým čo si povedala na chodbe si ma zneistila a proste. Budeš moje dievča?"

"ok nechápem tomu ale viem že ťa miluje a že ty miluješ jeho a proste saši je to na tebe!" povedala som a skončila som svoj monolog a odišla........