No Regrets 22. diel

Mám otázku: Prečo nekomentujete? Nepáči sa vám niečo? Prosím napíšte čo sa vám nepáči. Oveľa jednoduchšie sa mi potom píšu časti ak sem niekto dá nejaký koment :) A Enjoy časť a fandííte?? JA ANOO!!!!!! IDEME SLOVENSKO! 
P.S. snažím sa dávať dosť dlhé časti, stačia takéto? prosím odpovedzte v komente 



"Tak prosím nejako odveďte Harryho do záhrady dozadu kde je taká biela lavička rada by som mu povedala niečo ale nehovorte mu nič."
"Dobre a kedy?" spýtala sa Jamie.
"O hodinu nech tam sedí ja prídem o hodinu k vám ale El prosím ostaň tu aby to nebolo podozrivé že niekto k vám prichádza na príjazdovku. Lousi požičiam si ju dobre?"
"No dobre ale budeme sa lúčiť dlhoo"
"10 kíl mrkvi a máš 3 minuty"
 "To beriem" a všetkých som ich vyobjímala a odišla som do kuchyne a z chladničky som vytiahla 10 kilové vrece mrkvy. Vzala som ho a podala ho Lousiovi ktorého skoro prehlo.
"Ty si to myslela vážne?"
"No a ? Nežartujem momentálne ale už choďte, lebo to nestíhate." Rýchlo všetci odišli.
"Čo sa chystáš mu povedať?" spýtala sa ma El a ja som sa na ňu pozrela a kusla som si do spodnej pery.
"NIE!! TY MU ODPUSTÍŠ?"
"ÁNO, ale ked aj teraz sklame skončil!"
"Teraz už určite nie! Ver mi!"
"Fajn verím ale musíš ma nejako upraviť nech nejako vyzerám na tie svoje zásnuby a El počuj ja by som si to chcela natočiť myslíš že by mohol Louis nás natočiť?"
"No Louis nie, lebo to by dopadlo všelijako ale Zayn rozhodne ale tak nejako nenápadne" "Dobre" a napísala správu Zaynovi ktorý dal kameru do kríku a tak bude všetko počuť. Vošla som do kúpelne. Hodila som rýchlo sprchu a začala sa maľovať skončila som len s make-upom v ruke lebo som sa bále že to dobabrem
 "Éeeeelll"
"Áno zlato?"
"nalíčiš ma?"
"Jasné" a otočila ma chrbtom k zrkadlu, nahriala kulmu a urobila ňou niekolko zázračných pohybovov no nie niekolko ale asi 100 a dokončila úpravu. Obliekla som si sveter pásikavý námornícky (modré pásiky) a k tomu béžové rifle, topánky na vysokom opätku a kabát ktorý mal kapucňu. Asi o 45 minut sme boli hotové.
"Najvyšší čas ísť" povedala som a obula som sa a zamkla som.
Cestou keď som šoférovala som rozmýšľala čo mu poviem. Prečo mu dávam ešte jednu šancu? Bola otázka ktorá mala jednoduchú a prostú odpoveď ale nejako som si pripadala až veľmi naivná. Áno, bola som zamilovaná ale nič na tom nemenil fakt, že ma nechal. Že mi vzal snubný prsteň.
"Amy? Čo presne mu povieš?"
"Vieš že ani sama neviem? Práve nad tým rozmýšľam ale vlastne ani nevidím dôvod prečo by som mu mala dať ďalšiu šancu."
 "Pretože ho miluješ zlato."
"Ja viem, milujem ho ale ak by sa to stalo ešte raz pravdepodobne by som už neodpustila. Už nedokážem odpúšťať. Odpustila som už strášne veľa ľuďom ale toto by som už asi neodpustila."
"Ani ťa o to už nikto nežiada ale druhá šanca sa má dávať."
"Dobre ale nenapadá ťa niečo čo by som mu mohla povedať?"
"Vlastne hej"
 "A čo?"
 "Že ho miluješ"
"No na takú vec by som neprišla poviem ti :D" a rozosmiali sme sa. Zapla som rádio a akurát začala hrať táto pesnička. ( http://www.youtube.com/watch?v=Y1xs_xPb46M určite ju nepoznáte :DD ale pustite su ju a dočítajte diel s ňou :) dakujem :) )

Harry:
"Nie" to bolo slovo ktoré mi znelo v hlave ešte dlho. Amy niekam odišla a ja som odišiel tiež. Sklamal som ju a nedokázal som to. Jednoducho som to dosral! Odišiel som do hlavného stanu kde som sa rozvalil na svoju posteľ a zaspal....

"VSTÁÁÁVAJ!!!!"  zobúdzal ma Louis.
"Čo do pekla chceš? Ved nahrávanie ani nič nemáme"
"No teraz sa obleč, vezmi si toto a choď na lavičku hamby. Premýšľaj o tom čo sa stalo Harry" Lavička hamby alebo premýšľania je lavička ktorá je v záhrade kam chodíme všetci rozmýšľať. Načo mi však je krabička so snubným prsteňom?? Nebodaj príde za mnou a povie mi že ma chce naspäť? Nebuď naivný Styles! Dosral si to! Pochop to! Predsa len som sa tam vybral. Bol tam krásny výhľad na mesiac. Dnes bol spln. Otvoril som krabičku a v nej sa zaligotal snubný prsteň, Amyn snubný prsteň, ktorý som jej vzal. Odniekiaľ však dopadol tieň. Otočil som sa a za mnou stála osoba v kapucni. Vlasy jej jemne hladkali tvár na ktorú som nevidel.
"Amy?"
"Áno?" spýtala sa a ja som sa nemohol zmieriť s porážkou. Veď sme svetová senzácia! Dokázali sme vyčariť úsmevy na tvárach miliónoch dievčat ale tej jednej, vyvolenej, som nedokázal.  Postavil som sa k nej a odkryl som jej tvár zahalenú kapucňou. Bola nádherná, krajšiu som ju nevidel. Preskočil som lavičku a pobozkal ju. Neovládol som sa! Zmieriť sa s porážkou nie je môj štýl. Ruky vystrela a  dotkla sa mojej hrude a ja som len čakal kedy sa odtiahne a povie mi že odchádza. Neodtiahla sa! Len sa ma dotkla a bozk mi opätovala. Odtiahol som sa jemne od nej a pozrel som sa do jej krásnych očí. Kľakol som si pred ňu a spýtal som sa vetu ktorú som sa jej už pýtal 2 krát.
"Vezmeš si ma?" pozrela sa na mesiac, potom na mňa a odrazu začala snežiť. Ako na zavolanie a z romantického filmu...

1 komentár:

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.