No Regrets 26. diel


Dufam že tu nbude zopár komentov a ked nie tak mi píšte na fb ;) Lexíí♥♥



 Niekto pootvoril dvere ale nevenoval som tomu pozornosť.
 "Čakať na teba donekonečna nebudem" povedal niekto a bola to Amy. Vstal som z gauča a objal ju tak tuho že skoro spadla z vlastných noh.
 "HArry dávaj pozor!"
"Ako si to mohla urobiť? Vieš ako som sa o teba bál??"
"Hej? Bál si sa o mňa? Ale vieš čo je zaujímavé, že do kuchyne si nemohol dojsť!"
 "Ty si tam bola??" vypleštil som na ňu oči. To preto ma El skoro stále posielala do kuchyne.
"Ja debil!" "Ty nie si debil len ti občas nedochádza.."
"Ako myslíš.." odrazu nastalo ticho.
"Ináč či si obliekaš na Silvestra?"  "Prečo?" "Aby som vedel akého motýlika si mám vziať" "A ty sa niekam chystáš?" "No jasné, s najkrajšou ženou na svete ne vernisáž"
"Ty ideš s El? Alebo s Dan?"
"Nie ja idem s tebou hlupáčik môj" povedal mi  a pobozkal ma.
Amy:
 "Poď hore"  povedal mi a ja som len išla kam ma viedol.  Vyšli sme hore po schodoch a odrazu ma Harry ťahal na schody ktoré viedli ani neviem kam. Otvoril dvere do podkrovia  a tam boli všade sviečky, 2 poháre a deka okolo ktorej boli lupene. Pozrela som sa nad deku a tam bolo velikánske strešné okno. Bolo vidno nočnú oblohu.
"ako si to stihol?"
"dajme tomu že mám za kamarátov supermana a jeho krásku" rozosmial sa a mne vyskočila slzička.
"Nepláč maličká! I will always love you!" povedal mi a chytil moju hlavu do rúk a pobozkal ma na čelo. Vzal ma na ruky a najjemnejšie ako to len šlo ma položil na deku, Pozeral sa mi do očí a ja som sa v nich strácala čo raz viac. Pobozkal ma. Chcela som niečo povedať ale nestihal som. Harry to využil a už sa jeho jazyk spriatelil s mojím. Začal sa súboj jazykov....

                                        **********************************************
Ráno som sa zobudila na mäkkom. Obzrela som sa a vedla mna ležal Harry a pozeral sa na mna. Ležali sme na posteli ktorá bola ukrytá v podkroví. Nebolo to špinavé podkrovie. Bolo tam pekne, útulne a milo. "Dobré ráno srdiečko" povedal Harry a pobozkal ma. "Ako si sa vyspinkala?" "Vedľa teba najlepšie, koľko je hodín?" "Pol 1, myslel som si že by sme si mohli dať spoloční obed" "A čo také si uvaril?" "máš rada špagety?" "och no jasné , aká náhoda, prečo asi špagety?" zasmiala som sa a to už mi Harry podával tanier so špagetami. Bolo mi jasné od začiatku že to jesť ako doma nebudem


 A tak sa aj stalo. Sadla som si do tureckého sedu a prikrývku som si dala ako šaty bez ramienok lebo nechcelo sa mi obliekať a šaty boli ani neviem kde. Špagety vyzerali naozaj chutne ked sa na mna Harry nejako čudne začal pozerať a nedotočil špagety na vidličku
"Niečo sa stalo?"
spýtala som sa a nechápavo som hladela na Harryho ktorý ešte divnejšie na mňa pozeral.
"To to chceš jesť sama?"
 spýtal sa ma a ja som vybuchla do smiechu.
"prečo nie?"
 povedala som cez záchvat z Harryho výrazu ale predstavte si Harryho ako vyzerá ked má pohľad či ti šibe a ešte k tomu narazil do sklenených dverí. No na nezaplatenie! :D Odrazu niekto zaklopal.
"Kto je?"

1 komentár:

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.