Arabians girl

Nech sa páči :)) Jednodielka, Di, tu je dokončená :D celá :). Neviem čo sa stalo, ale návštevnosť padla akoby bola postavená zo zápaliek a niekto to zbúral :( Prosím si kritiku! Mystery girl neviem kedy...Lexí♥

"Zain Malik k tabuli" zahlásila profesorka Johnosonová a ja som sa pomaly potichu presunul pred tabuľu. V predných laviciach sedeli buď bifľoši alebo roztlieskavačky. Niekde v strede futbalisti a nemožní ako ja úplne v zadu a sami. Kamarátov som nemal a rodina bola pre mňa všetko. Mal som sestru ako najlepšiu kamošku a to mi stačilo. 
"Tak Zain, čo si sa na dnes naučil?" spýtala sa ma profesorka literatúry a ja som jej odpovedal. 
"Zahraniční autori"  

"Správne, ale ja sa dnes zameriam na iní žáner literatúry, povedz mi niečo o speve, o textoch a všeobecne o múzickom mení" položila profesorka svoju otázku, mohla by ste si podať ruku s pani Dárbusovou z High School Musical. Pomyslel som si a poobzeral som sa po triede. Múzické umenie ma bavilo a vedel som o ňom všetko, mal som ho dokonale naštudované. Safaa minule potrebovala urobiť referát o múzickom umení, pomáhal som jej a ešte niečo navyše som sa naučil. Vedel som, že pokiaľ nezačnem, budem za blbca a pokiaľ áno, tak aj vtedy, Safaa by ma asi nepochválila a mamka s ockom tiež nie. A tak som zo seba začal pomaly drať informácie. 
"Múzické umenie..." chcel som pokračovať, keď vtedy niekto zaklopal. 
"Prepáčte, že vyrušujem ale môžem hovoriť s pani Johnsonovou?" spýtala sa zástupkyňa riaditeľa. Zachránila ma, celá trieda vrátane roztlieskavačiek a futbalistov sa na mňa začala v tom momente pozerať. 
"Zain choď si sadnúť, vyskúšam ťa inokedy." povedala mi učiteľka a odišla na chodbu. Ja som sa rýchlo spratal do zadu a z prvého zošita po ruke som vytrhol papier a začal kresliť. Nad tabuľou sme mali nejaké obrazy. Začal som ich pomaly obkresľovať a hrať sa so svetlom. Dokončený som mal prvý obraz z 3. Počul som, ako sa otvorili dvere a zacítil som na sebe pohľad. Zodvihol som hlavu a videl som ako na sa na mňa divne pozerá pani Johnsonová. Pokrútila hlavou a pohľad venovala svojmu diáru  a v momente, keď nám niečo chcela povedať zazvonilo. Rýchlo som pobalil veci a pálil z triedy preč. Po ceste ku mojej skrinke som len začul, ako niekto niekoľko krát povedal moje meno a smial sa ďalej, nechal som to tak. Zo skrinky som si vybral algebru a vydal som sa do učebne, prešiel som okolo zborovne a začul som arabčinu. Po arabsky tu nikto nevedel okrem mňa a ja som to aj tak tajil. Takže vlastne nikto. Pozrel som sa do dverí a tam stálo dievča. Mohla mať tak 16 a akurát podávala ruku učiteľke a niečo znova povedala mame po arabsky a otočila sa na odchod. Čo povedala som nepostrehol, ale postrehol som jej hnedé vlasy a dokonalé oči. Pozrel som sa na hodinky po mojom dedkovi a zistil som, že mám posledné 3 minúty do triedy. Rýchlym krokom som sa presunul do triedy, posledná lavica, tá je moja. Sedím sám, to je môj osud. Na stôl som položil algebru a vybral som si twix tyčinku a rýchlo ju zjedol. Zazvonilo a do triedy sa nahrnuli spolužiaci. Do triedy v tesnej blízkosti s nimi vošiel profesor aj s .. Zasekol som sa! S ňou! S dievčaťom, ktoré som videl v zborovni. 
"Vážení žiaci, toto je vaša  nová spolužiačka Safaa" 
"ďalšia arabka?" zakričal niekto spredu a ja som sa len pozrel na neho a chcel som povedať niečo ale ona bola rýchlejšia. 
"Máš s tým problém?" Bol to Sam. On! Kto iní? On stále mal problém s mojim pôvodom, s tým, kto som. "Moja zlatá na koho si otváraš ústa?" Sam bol kapitán futbalového tímu. Nikto si na neho nedovolil povedať jedno krivé slovo. 
"Safaa, v poslednej lavici sedí pán Malik. Zain Malik. Je to jediné voľné miesto v triede, ak máš probl..." začal profesor a zachránil predvojnovú situáciu. 
"ďakujem pán profesor" prerušila ho Safaa, odpovedala mu  a mierila ku mne. Rýchlo som svoje veci presunul ku oknu na druhú stranu lavice. A stoličku som jej galantne odsunul. 
"Ďakujem" odpovedala a usmiala sa. Moje ruky sa začali triasť a červeň sa vtierala do mojej tváre. Úsmev som jej opätoval. 
"Sadnite si" povedal učiteľ a celá trieda si sadla na svoje miesta.
"Ja som Safaa" 
"Ahoj,ja som Zain, teší ma" predstavil som sa a  usmiala sa na mňa. Naše oči sa stretli a pohľady patrili len jeden druhému. Prerušil nás až profesor ktorý so zdvihnutým hlasom začal vysvetľovať novú látku. 
"Tak žiaci, dnes si vysvetlíme učivo o..." začal profesor a ja som ho počúval a jedným okom sledoval Safuu. Prievan jemne hýbal jej spustenými prameňmi vlasov vpredu a jej gaštanové oči sa uprene pozerali na tabuľu, jej rukopis bol jemný a písaný atramentovým perom. Presný ako vytlačený z počítača. Z mojich úvah ma vytrhol zvonček. Pomaly zbalila svoje veci, vstala zo stoličky a bez slova odišla. Následne na to som sa aj ja zbalil a odišiel z triedy. Moje vnútro ma zabíjalo a burcovalo prečo som ju nezastavil a ja som nevedel, čo by som jej aj povedal. Premýšľajúc som išiel do svojej skrinky. 

"Tak čo bábika? Už tu nie je učiteľ, už si posratá?" otočil som sa a videl som okolo Safi hlúčik futbalistom a ako sa Sam dotýka jej dokonalého krku a prihovára sa jej. Slizkým nosom prechádza po jej lícach a niečo do nej hučí. 
"Sam nechaj ju!" ozval som sa ku Samovi. Ruku pevne zovretú v pästi čoraz viac zvieral a jeho tvár po otočení ukazovala vytočenie a poriadnu dávku hnevu. 
"Tak ďalší Arab? Šťastie, že ste len 2. Je to aspoň menej práce pre mňa" 
"انها سام، وكابتن فريق كرة القدم. لديها مشكلة مع الناس من لون آخر." (čítaj z prava do ľava. preklad:Je to Sam, kapitán futbalového tímu. Má problém s ľudmi inej farby pleti. )  Povedal som Safee a ďakoval som bohu, že nikto nevedel po arabsky a nikto nevedel, že ja viem. Safaa neskrývala prekvapenie. Sam na nás zmätene pozeral a Safaa chytila Sama za ruku a rýchlym pohybom mu ju pretočila dopredu. Na chodbe bolo počuť zapraskanie a pád tela na zem. Safaa mu vykrútila ruku a zhodila ho na zem. 
"Ty štetka!" zakričal na ňu a snažil sa pohnúť rukou. Jeho skupinka "kamarátov" len striedavo pozerala raz na mňa, potom na Safu a potom na Sama.  Ja som vtedy pristúpil k nemu a jednu mu vrazil do rebier s mojimi kanadami. Tak ako on mne pred niekoľkými dňami...