a vtisla mi pusu na líce. "Neboj, budem" povedala som a nastúpila som do auta.
Rýchlo sme prešli cez letiskovú halu a vybavili všetky veci a rozlúčila som sa s ockom. Nasadla som do lietadla a do uší som si strčila sluchátka. Zapla hudbu a zaspala. "Vstávajte, pristávame" povedala mi letuška milým hlasom potom, čo mnou jemne zatriasla. Rukami som si pretrela oči a pozerala sa von oknom na priblížujúcu sa pevninu . O niekoľko minút som vyšla z lietadla, vzala kufre a prešla do letiskovej haly. "Héj tu som!" zakričal po mne známy hlas, otočila som sa a cez dav sa predierala nižšia blondínka. "Diá" povedala som a spoločne sme sa objali. Bola to moja najlepšia kamarátka, vždy ma chápala, bola tu pre mňa. "Ako dlho to už je?" spýtala sa ma. "2 mesiace čo sme sa nevideli" Ona tu, v najkrajšom meste sveta a ja v Košiciach. "Podaj mi 1 kufor a poď" povedala a každá ťahajúc 1 kufor sme vyšli z letiska a nasadli to typického anglického taxíka. Obdivovala som Londýn a fotila som si Big-Ben. Vysmiata som si prezerala Tower Bridge. "Si taká šťastná akoby si mala 3 roky a dostala 1. bárbinu" povedala Dia po dlhom tichu. Čo pri nej bolo nezvyčajné. Rýchle som ju cvakla a smiala sa z nej. Neznášala keď ju niekto fotil. Protestne mi vyplazila jazyk a smiala sa so mnou. "Vystupováť!" povedal taxikár a Dia zaplatila a vystúpila som pred neveľkou budovou. Vyviezli sme sa výťahom na 5. poschodie. Prvé dvere z ľava boli od môjho prechodného bydliska. Byt bol neveľký ale pekne zariadený. Kufre sme zložili v jednej z izieb a vyšli sme do ulíc. Znova som si pozrela Tower Bridge, Big-Ben a ďalšie pamiatky. Bol december a začali padať snehové vločky. Jemné ako páperie dopadali na veci okolo a vzápetí na to sa roztopili. Usmiala som sa a pozrela som sa na oblohu. "Nosíš šťastie" zasmiala sa Dia. Zatiahla ma za rukáv a ja som sa otočila na opätku. "Ideme na London eye" povedala a vybrali sme sa k London Eye. Vystáli sme si radu na lístky. Spolu so skupinkou ďalších ľudí sme nastúpili do kabínky. Pomaly sme vyšli až na vrchol, keď sa vietor oprel do kabínky. Jemne sa zakývala a ja som sa pevne uchytila zábradlia. Kabínka sa ešte raz nahla do strany a jemné svetlo v kabínke zhaslo. Zdesene som pozerala po ľuďoch v kabínke a s Diou sme sa chytili za ruku. Niečo zapraskalo a voľným pádom sme padali s kabínkou na Zem.
Sadla som si na posteľ a zhlboka sa nadýchla. Našťastie to bol len sen. "Vstávaj, za chvíľu odchádzaš!" zakričala mamka. Žeby dnes zažijem deja-vu?
koment mi vyčarí úsmev na tvári, tak prečo to neurobiť? ;)

TY si nás nechala zabiť sa na London Eye?
OdpovedaťOdstrániťLepšie povedané:
TEBE sa snívalo, že sme sa zabili na London Eye? No s tebou ja do kabínky v lete nenastúpim, :D :D
btw: mám new info o budúcoročnom Londýne teba a mamky. Jak bude čas, poviem ti, :)) skype to istí potom, :-*
mozno....urcite bude dejavu!!! -miska
OdpovedaťOdstrániťToto je tak dokonalé? Čakala som Happy End, ale toto :33 Neskutočné <3
OdpovedaťOdstrániť