Moments 32. diel


ako stále a začala som hrať. Potichu som si spievala. Vedela som, že som sama ale aj tak istota niekedy nie je istá. Spievať od plného hrdla som vedela len vtedy, keď som bola niekde sama a bola som si istá, že ma nikto nemôže počuť! Zahrala som ešte niekoľko tónov a začala dopisovať text a tóny. Po opravovala som to ešte niekoľko krát a jednu pasáž o ktorej som si myslela, že by ušla, som si prehrala ešte raz a bola podľa mňa hrozná! Ale to som celá ja! Všetko do čoho sa vrhnem nikdy nedotiahnem do konca ale toto som chcela dokončiť a zaspievať to sama a vydať ako môj song! Nikoho iného! Bolo v ňom presne všetko to čo cítim a prežívam. Všetko to ako bolí keď stratíte najbližších a aj to ako bolí keď vám chlapec povie, že to, že vás miluje bol omyl! Bolelo to a pri písaní som musela niektoré strany aj prepisovať. Slzy mi tiekli ako prúdom. Chcela som zabudnúť ale niekedy to proste nejde. Prečo nejde vymazať spomienky? Prečo? Bola teraz moja jediná otázka a tak som hlavu položila na klávesy a zahrala som tresnutím si hlavy nejakú zvláštnu melódiu. Pre istotu som si ju zapísala. Ako sa hovorí "teraz nepotrebuješ ale neskor akoby si našla" a zapísala na malý papierik a vhodila do šuplíka kde som si písala takéto náhody. Či to boli textíky alebo melódie, a ani si už nepamätám čo tam všetko je ale ten šuflík nie je najprázdnejší pomyslela som si a presunula som sa naspať ku klavíru. Dopísala som to celé a teraz ako to mám vo zvyku skryť to do euro obalu a dať to do poličky na niekoľko dní aby som to potom ešte vedela prepísať. Ale túto pesničku som prepisovať nechcela len som možno chcela pozmeniť noty ale to nie dnes až zajtra, teda ani neviem koľko je hodín. Hodiny som tu nemala a mobil ostal hore ale nejako som dúfala že som tu len nejaké 3 hodiny. Potichu som vyšla hore a pozriem na hodiny a je 9 hodín ráno. Prešla som okolo zrkadla a keď som sa v ňom zbadala, zľakla som sa. Rýchlo som behala do kúpelne. Ale nejako som si neuvedomila že mám izbu so Zaynom. Vošla som do izby a v izbe boli len moje veci. Zastala som sa a našla som na posteli obálku. Otvorila som ju a v nej bol list:

Drahá Alex,

je mi ľúto čo sa stalo. Teraz keď to čítaš pravdepodobne si sa vrátila zo svojho úkrytu. Nechcel som aby si videla ako odchádzame. Alex, prosím nehľadaj ma. Pokiaľ budem chcieť nájdem ťa sám. Pochop to. Stále ťa milujem ale už by som sa nevedel pozrieť do tvojích krásnych očí a povedať ti tie slová ktoré boli tak pravdivé a bolestivé. Milujem ťa!

S láskou tvoj teraz už nie tajný ctiteľ Zayn Malik,

Nevedela som čo povedať len som si sadla a plakala som. V dome bolo ticho. Keď napísal odišli asi myslel všetkých. Aspoň na chvíľu, na maličkú chvíľu som mala šancu mat krásnu budúcnosť a úžasných priateľov ale aj to som si dokašľala! Som taká hlúpa! Hlavu som si položila do dlaní a začala plakať. Plakala som možno dobré 2 hodiny keď niekto zaklopal na dvere. Kto to je? "Môžeš už prestať fňukať? Išiel len nakúpiť! Vráti sa za 10 minút tak máš tých 10 minút na to urobiť zo seba človeka a babu ktorá sa trápi jedine tým že zajtra ide na pohreb." povedala Zu. "A čo ten list?" "No ten list bol na to aby keď sa vráti vedel či si to myslela vážne" "Prosím? To akože koľko krát vám mám dokazovať že keď niekoho milujem tak to myslím vážne? Nebaví ma to! Pripadám si horšie ako v škole! Aj tam ma stále skúšali ale vedela som aspoň prečo a z čoho ale teraz neviem ani prečo a ani z čoho, pretože mám pocit že tu mi bude treba dokazovať aj to že som si natrela chlieb s maslom!" povedala som nahnevane ale to Zu ignorovala. Otočila sa a odišla niekam dole. Vstala som a doteperila som sa do kúpelne. Po tresnutí vchodovými dverami a so smiechom niekto vošiel do domu. Vyšla som zo sprchy a zo skrine som vybrala tričko s nápisom,pohodlné tepláky a vyšla som von. Prešla som okolo kuchyne a sadla som si do obývačky a vytiahla notebook. Zapla som ho a pozrela čo je nové. Nikto si moju prítomnosť nevšimol čo bolo dobre. Pozrela som čo je nové na twitteri. Prečítala ešte niekoľko mailov a správy na facebooku. Správ typ, úprimnú sústrasť tam bolo mnoho ale už som nemala silu na nich odpísať. Až príliš to bolí, a ja som slabá odpísať na všetky tie správy ale jedna ma zarazila. Bola od Fredericka. Kedy? Bola moja otázka a začala som pomaly čítať..............

Moments 31. diel


ALEX

Po skončenom monológu od Cassie som čakala ešte na vykarhanie od Harryho a Zu a návštevu Nialla a už by tu boli všetci. Oprela som sa rozhodla že využijem to moje tričko. Vošla som do domu naspäť a vošla do kuchyne. Na podiv bola prázdna. "Môžem s tebou hovoriť?" povedal niekto od dverí. Ten niekto bola ZU. "Jasné, hovor ale pozri sa na tričko a dodrž to lebo dnes už ani nič horšie neviem urobiť a všetko dokašlem!" povedala som a ona si sadla a dodržala 1 metrový odstup. "Saši, Zayn ťa miluje! Viem čo ti povedal ale nemyslel to tak, prosím ver mi! Harry urobil niečo podobné teda skoro to isté až na to že na inom mieste a urobila som presne to isté! Ale ty to máš o to ťažšie že si stratila blízkych priateľov, tak preto by si mala dať Zaynovi šancu! Hovorí sa že priateľov, pravých priateľov spoznáš v núdzi a ja mám pocit že tvoja kriza je teraz a tak prosím daj Zaynovi šancu. Vidíš ako sa ku mne správa Harry? Je iný ako pred tým. Neskutočne vyčerpaný z koncertov a niekedy spolu nerozprávame aj niekoľko dní ale MILUJEM HO! A viem aký je šťastný ked je na podiu a tak sa ani nedivím že dôjde domov taký zničený. Prosím nenechaj si utiesť najlepšieho človeka na svete! Tak ako som to skoro urobila ja" Fúú nebola by som povedala že týmto si prešli ale to asi každí a ešte keď ide o popstar ako je Zayn, milujú ho tisíce fans na svete. "Vieš kde je?" spýtala som sa a zaregistrovala som akúsi iskričku šťastia ked som sa to spýtala."Kto ťa poslal?" zarazila som ju. "Takže Zayn je vonku a fajčí a Harry pri no súcitne stojí. Ten chápeš už fajčí 4 cigaretu keby že toto čo sa stalo medzi mnou a Harrym s tebou nič neurobí tak si asi bezcitná a v tom momente sa balím a odchádzam a začínam sa k tebe správať ako Dan hoc neviem prečo sa ona ak tebe takto správa" "Šak to že ani ja, a koľkú cigaretu? Ten chlapec pôjde na odvykačku a až tak bude mocť so mnou chodiť!" "Hej šak aj ty fajčíš tak čo? Aký je problém?" "No problém je v tom že ja fajčím len keď mi je najhoršie" "Aha tak to chod za ním lebo tempom akým fajčil už pochybujem že ešte má balík" "Ok idem a ozaj čo budeme jesť? Ale to je asi hlúpa otázka keď teraz sa môj priateľ zabíja na mojej terase čo?" "to teda je a už leť!" "Ďakujem za všetko ZU!" povedala som jej a usmiala som sa na nu. Prešla som na terasu, teraz na tu druhu, na tu kde bol on a nie kde ja som dostala ako malé decko vyžrať od mamy ale v mojom prípade to bolo od Cass. Otvorila som po tichu dvere hoc nepodarilo sa to a obidvaja sa naraz obzreli. Harry na mna kývol že odchádza a ja som naňho súhlasne kývla. Nahodila som súcitný a bolestivý pohľad, taký aký mám keď niekomu idem oznámiť niečo zlé. Všimla som si že máme divákov, na okne boli všetci a ako zvyčajne mali z nás kino teda nie zvyčajné bolo že Niall niečo znova jedol. Mali čokoládovú zmrzlinu z ktorej pomaly ujedali všetci. Všimli si ma a Cass mi venovala povzbudzujúci úsmev. Pozrela som sa na Zayna a ten sa otočil. Pozeral na západ slnka ktorý bol úchvatný! "Čo chceš?" spýtal sa chladne a ja som začala byť tiež. "Prišla som ti odpovedať na tvoju otázku." "Na akú otázku? O čom to hovoríš? Vieš čo? Ľutujem že som sa ťa to spýtal" povedal neskutočne bezcitne a kruto a mne sa v tom momente tlačili slzy do očí. "Hej ty to chceš naspať? Tak fajn, vezmi si tu otázku späť! Neviem síce ako ale chcem ti povedať že odpoveď by bola ÁNO! Ale tebe je to jedno. Pokiaľ ti to je jedno tak môžeš kľudne odísť." zakričala som na neho a rozplakala som sa. Odrazu ma niekto zo zadu objal. Bola to Cass. Oprela som sa o ňu a otočila k nej. Pozrela sa mi do očí a povedala. Pod odtiaľ. Prikývla som a odišli sme. Vošla som do domu a vedela som presne kam chcem ísť. "Cass asi tušíš kam chcem ísť. Prosím nechaj ma na pokoji a pokiaľ by ma niekto hľadal povedz že ked sa vrátim zdola mu zavolám. Prosím nikoho tam neopúšťaj! A ani ty! Jasné?" spýtala som sa a ona len prikývla. "Ale jedlo ti môžem doniesť nie?" "Nie Cass netreba nie som hladná" povedala som a ešte ne rýchlo vošla do kuchyne a vzala odtiaľ 2 jablká a zišla som dole po schodoch. Bolo to moje útočisko. Bola som tu len ja sama! Nikto iný. Bol tu klavír a nahrávacie štúdio. Prešla som ku stolíku a našla tam šmiráky pesničiek ktoré som kedysi napísala. A chcela som aby som nejaké z nich poslala aby ich naspievali One Direction. Bože tie sny a časy. Kam sa podeli? Chcem to naspäť! Pozrela som sa na papier a našla tam nedopísaný song s názvom "Nechal si ma odísť" ten song som nedokončila ale keď som si ho prečítala bol celkom dobrý a už som aj vedela čo teraz budem robiť. Sadla som si ku klavíru a vzala som si so sebou papiere k pesničke a ešte niekoľko čistých papierov. Pero a ide sa nato! Pohladila som klávesy

Moments 30. diel


Neverím!! 30 DIEL! :) Dakujem :) že čítate tieto moje drísty a vdaka ZU vám ešte tieto drísty budem do tejto poviedky písať do 5O dielu :)) Dufam že sa bude páčiť a prepáčte ale dne sa mi nič nechcela takže preto taká krátka -Char.


"Mathew" pre boha čo ten chce?(pamatate sa na neho?? aspoň matne?) "Saši? Ako si na tom? Prežívaš?" "Bolo aj lepšie ale prečo voláš?" "Vlastne o 3 dni je pohreb dojdeš alebo nie?" "O tom ani nepochybuj! Jasné že dojdem. Idem ja lebo potrebujem byť sama ahoj" "Dobre a pošlem ti sms-ku že kam a o ktorej dobre. Ahoj" Všetci sa na man divne pozreli ked v tom Harrymu zazvonil mobil a odišiel. Pomaly sme došli do haly odkial sa ťahalo dlhé schodisko ktoré išlo k dverám. Nič zaujimave tam nebolo. Len stolík a na ňom fotka. Otočila som sa k ostatným a povedala."Na dverách kde je obrázok fijaliek je moja izba. Sú tam 2 izby + moja takže niekto bude musiet byt so mnou, Pokial by bol problém tak to viem ešte vyriešiť" "Aký problém? Niall bude s Harrym ja s tebou a Harry so Zu alebo ma niekto iný nápad?" povedala Cass a čakala či sa náhodou ešte niekto neozve. "Hej ja! Počuj Cass, na izbe budem tak ako sme spolu. Takže ty a Nialler, Ja a Alex a Zu a Harry." "Tak fajn ja len že som chcela byt s Alex" povedala Cass a akurát sa Harry vrátil zvonku. "Fajn tak nech povie Harry že ako budeme bývať" povedala som a spýtala sa Harryho. "No šak každý s kým chodí" povedal Harry samozrejme. "No ja som síce slobodná ale nejako Zayna prežijem" povedala som a Zaynovi sklesol úsmev. Otočila som sa tahala som kufor za sebou. "Izbu si vyberte aku chcete" Pomaly sa rozdelili do izieb. Cass išla do tej izby ako bola minule a Zu do tej zvyšnej. Zayn sa s Harrym o niečom rozprávali "Bojuj o ňu! Máš na to! Len nevešaj hlavu!" to boli slová ktoré som počula ako hovorí Harry Zaynovi ale o čo má bojovať? Nechápala som ale nejako som si s tým hlavu nelámala. Prezliekla som sa do pohodlných teplákov a trička s nápisom :"Dodržujte 1 m odstup" a vyšla von z izby. Prešla som okolo obývačky a zapla tv. Vošla som do kuchyne a videla som utrápeného Zayna. "Pre boha čo sa stalo??" spýtala som sa prestrašene a podišla k nemu. "Ty si sa stala" povedala a nechápavo som ne neho pozerala."Ja? Nechápem" Sadla som si na zem oproti nemu a čakal na to čo povie. "Zamiloval som sa do teba, ale neviem či ma chceš. A dnes som si bol takmer istý že ťa mám ale tým čo si povedala na chodbe si ma zneistila a proste. Budeš moje dievča?" spýtal sa ma, nevedela som čo odpovedať. Na začiatku začal akoby som bola jeho majetok. "Prepáč ale daj mi chvíľu" povedala som a vstala som zo zeme. Pôvodne som sa chcela najesť ale teraz ma to prešlo. Vyšla som na terasu a zavrela za sebou dvere. Zabalila sa do deky a sadla som do kresla. Rovnakého aké som mala doma. Oprela som hlavu a zatvorila oči.

Cassie:

Zišla som dole schodmi a zamierila si to do kuchyne kedže dnešná cesta mi dala zabrať a žaludok som mala prázdny zdalo sa mi že Alex išla dole. Počula som ako niekto zatvoril dvere na terase. Asi to je Zayn a Alex je v kuchyni kedže odtial niečo spadlo na zem. Vošla som do kuchyne a videla asi to čo som nemala. Zayn plakal a Harry ho utešoval. "Čo sa stalo??" spýtala som sa prelaknuto. "Alex ma nechce" povedal Zayn pomedzi plač. "Kde je?" spýtala som sa nahnevane! "Na terase" povedal Harry potichu a súcitne sa pozeral na Zayna opierajuceho o kuchysku linku. Myslela som že tomu dievčatu asi niečo urobím! Najprv mi básni aký je Zayn úžasný a teraz ho odkopne? Toto si ešte vyžere!! a RIADNE! Otvorila som dvere na terasu a podišla ku kreslu. Pozrela som sa na nu a ona spala! "Saši ako si mohla?" spýtala som sa a mala som na háku že spí! Otvorila oči a povedala "Mohla čo?"

"No ako si ho mohla odmietnuť? TY si odmietla Zayna!ZAYNA MALIKA! Saši ty niesi v poriadku!"

"Takže za 1. ja som nikoho neodmietla! A za 2. prestaň po mne vrieskať! Ja viem kto to je!"

"Ako to že si ho neodmietla, tak prečo potom je v kuchyni a plače a vyzerá akoby ho prešiel tank?" "Pretože som mu neodpovedala či budem jeho dievča alebo nie"

"takže ty si len neodpovedala? Si ty normálna?"

"SOM!! Vieš keď sa ma to spýtal povedal vetu pri ktorej som mala akoby byt jeho priatelkou znamená akoby vlastnil niekoho! A neziap po mne! Ja nie som hluchá! Už sa to nauč!"

" a čo ti povedal? Aku vetu?"

"povedal mi toto: A dnes som si bol takmer istý že ťa mám ale tým čo si povedala na chodbe si ma zneistila a proste. Budeš moje dievča?"

"ok nechápem tomu ale viem že ťa miluje a že ty miluješ jeho a proste saši je to na tebe!" povedala som a skončila som svoj monolog a odišla........

Moments 29.diel


Zayn, tesne pri mojej tvári. Pozerala sa na mňa tak nežne a s toľkou láskou. Naklonil sa ku mne a povedal mi do ucha, 2 slová ktoré som počula ako dnes si ich hovorí neznámi párik. "Milujem ťa! Niesom taký ako Liam"

"Len aby, ale to mi budeš musieť dokázať" uškrnula som sa venovala som mu naširší úsmev aký som dokázala.

Nasadli sme do auta a Zayn sa na mna celu cestu pozeral.

"Čo je?" spýtala som sa ked som to už nevydržala ako sa na mna pozerá.

"Nič"

"Tak fajn ale prosím prestan sa na mna pozerať, je mi to divné a ešte k tomu šoférujem"

"Fajn" povedal a chtiac nechtiac sa pozeral von oknom. Ked odrazu Harryho auto spomalilo a odbočilo na cestu niekam do lesa...


Zayn rýchlo zavolal Harrymu. "Čo sa stalo? Prečo ste odbočili?"

"Vráťte sa máme problém." povedal Harry a ja som sa otočila zabočili sme na cestičku kam Harry. Po pár metroch Harry zastal a vystupil z auta.

"Čo sa stalo?" spýtal sa Zayn a medzitým vystupoval z auta. Vystupila som tiež a išla k Harrymu autu. Harry išiel dopredu a my zaním spolu so Zu a Cassie a Niallerom. Pomaly sme prešli k autu kde bol Louis, El, Dan a Liam.

"Vysvetlíš jej to a potom môžeme byť spolu!" zneli slová hlasu ktorý som nepoznala ale vedela som komu patrí podla toho čo vyslovil. Cass spomalila a chytila ma za ruku. Tá vedela čo kedy potrebujem!

"Louis nám volal aby sme na najbližšej odbočke zabočili ale prečo to neviem ale ani sa mu nedivím ked som toto počula."Zayn stál za mnou a tak nemohli tušiť že sme tu.

"Liam, prosím povedz jej to!" povedala Danielle a v tom nás zbadala.

"Čo sa deje?" spýtala som sa Cass potichu a tá sa na mna nechápavo pozrela a čakali sme spolu kto sa kedy ozve.

"Alex, potrebujem sa s tebou porozprávať" povedal Liam ale ja som naňho náladu nemala.

"Prepáč Liam ale nepočká to? Máme to len nejakých 10 minut"

"Nie nepočká" prerušila nás Danielle a potiahla má k sebe. Liam odvrátil tvár a nepozrel sa na mna. "Liam ?" povedala Danielle a ja som sa nechápavo pozerala na Danielle. "Fajn tak to poviem za teba. Liam ta neznáša a nechce tam ísť s vami a ja tiež nie a Louis a El tiež nie, teda Louis by aj išiel ale El nechce tak nejde ani on, tak prosím chod preč a bez nás. Zayna nám nechaj a chod tam kam chceš a ty Harry otoč auto smerom domov" povedala Danielle jedným dychom a ja som to musela predýchať aby moja ruka nezletela. "Saši, pod ideme" chytila ma Cass a z auta už ťahala kufor. Harry nechápavo stál a Zu ťahala kufor tiež. "Vy kam idete?" spýtala som sa. "To myslíš že ťa nechám ísť? Určite! Si moja kamoška a tak pekne krásne ma budeš znášať až do smrti" povedala Zu a pozerala som na ňu ako na zjavenie. Obidva vytiahli kufre a Cass sa na mňa pozrela pohľadom: Padaj otvoriť ten kufor! A tak som sa konečne rozpohybovala z toho šoku. Dala som ruky do vreca a vytiahla kľúče. Usmiala sa na obidve a podišla k autu. Otvorila kufor. Vybrala ten Zaynov a naložila Zu a Cassiin. "Čo s jeho kufrom? Pochybujem že budu chcieť aby išiel s nami" spýtala som sa Cass a Zu potichu ale to už som videla ako Zayn ide k nám s nie práve najväčším nadšením. Chytila som Zaynov kufor a vrátila ho naspať do kufra. Išla som zavrieť kufor keď odrazu Zayn povedal: "Otvor ho" otvorila som kufor a Zayn vybral kufor z kufra. Bol chladný a bezcitný. Nepozrel sa na mňa. Mne sa nahrnuli do očí slzy."Mal si pravdu, nie si ako Liam, pretože si ešte horší!" zakričala som sa ním a nasadla do auta. Cass so Zu sa rozlúčili s chalanmi a Harry vybral prišiel k môjmu autu a poslal všetkých preč. "Saši, prosím prepáč ale ináč to nejde, nezniesol by som pohľad na to všetko a preto ja vyberiem Zu kufor a pojde v mojom aute a ty pojdeš s Cass ok?" spýtal sa ma cez okno. "Fajn" odpovedala som a otvorila som kufor. Dala som si svoje Ray-Bany na oči a čakala na ostatných. Teda na Cass. Vedela som že ešte jeden sa bude musieť obetovať a isť so mnou a tak som to vyriešila." Hej, Cass a neviem kto ešte ide so mnou tak poďte. Zayn vstal z kapoty a tahal za sebou kufor. Ešteže som mala okuliare lebo pohad ktorý by som mu uštedrila by nebol najmilší. "Kam ideš Zayn? Si zošalel?" kričala za ním Danielle. "Nie, nezošalel len sa divím že Liam vydržal s tebou tak dlho!" fúú ten jej dal. "Zayn čo teraz robíš?" "Ako čo? Idem s tebou a dokázať ti že nie som taký ako Liam a už dupľom nie horší, prosím prepáč." "ach bože, keby si mal to slovo prepáč počúvať tolko krát ako ja zošalel by si! Každý sa len ospravedlňuje ale nikto to nemyslí vážne!" pozrel na mna a prišiel ku mne a povedal čo by som nečakala ani vo sne. "Ale toto nie každý kto povie prepáč urobí" a pobozkal ma. Prešiel mnou elektrický náboj a vybuchol vo mne ohňostroj. "Tak to nie" "Húúú tak tu máme nový párik?? No čo už tak aby sme to išli osláviť, je to ešte ďaleko Alex?" zakričal Harry a ja som sa otočila a venovala som im všetkým najkrajší úsmev aký som vedela. Bol hlavne pre Danielle aby vedela ako ju mám v paži! A Liama pre neho aby vedel že mám niečo lepšie ako je ON! Nialler schytil Cassie za ruku a vtiahol ju do auta ku Haroldovi a Harry so Zu vošli tiež k nemu. Zayn odišiel do môjho auta a ja som si sadla na miesto šoféra a naštartovala. Vyšla som na cestu a počkala na Harryho. Spolu sme išli a Zayna napadol šialený nápad. Zavolal Harrymu a takto sme volali možno 10 minut ked sme zabočili do lesa. "Ideme dobre?" spýtal sa Harry prekvapene ale Cass už vedela kam ideme povedala radostne. "Ideme na to najkrajšie miesto na svete." "a s tými najlepšími ludmi na svete" doplnil ju Zayn a ja som sa musela zasmiať. Po lesnej ceste sme išli možno 10 minut ked sa pred nami konečne začal črtať dom. Pred ním krásna príjazdová cesta a stlačením gombíka som otvorila garáž. Zaparkovala a počkala na Harryho a jeho posádku. Harry vyšiel z auta a jediné čo mi povedal: "To je tvoje?" "celé moje odpovedala som a usmiala som sa ale cesta do domu bola pre mňa ťažšia. Naposledy ked som tu bola, bola som tu s Frederickom a Drew. Cass o tom vedela ale nikto iní. Cass ma chytila za ruku a objala. A ja som sa rozplakala ako už dlho nie, všetko zo mňa konečne vypadlo. Plakala som aj pred tým ale teraz to bolo iné, proste vyšlo zo mňa všetko Zayn sa na mne súcitne pozeral a Harry so Zu tiež a Nialler stál za Cassie a usmiala sa na mňa. Odrazu som sa vydrala Cass z náručia a vytiahla kufor. Teda všetky kufre a povedala im aby išli za mnou. Z garáže viedla len jedna cesta do domu a aj tej som sa najviac bála. Túto cestu sme robili spolu všetci ale asi najviac Drew a ja. Je na nej toľko dôležitých momentov z môjho života. Mama, otec proste všetci! Liamova mamka a mnoho ďalších. Z fotorámikov sa mihalo nespočetné množtvo spomienok. Keď mi odrazu zazvonil mobil na mobile svietilo meno....

Moments 28. diel


"Je to on, Frederick" povedala som pomedzi slzy ktoré tiekli ako Niagarské a nemala som silu ich zastaviť chcela som sa o niečo oprieť ale chytiť sa stola som nechcela. Prešli sme ku druhému stolu. Odkryl opatrne plachtu. Rozplakala som sa ešte viac, bola mi ako mama ked som tu prišla bola stále pri mne a ked sme sa raz rozprávali že ked budem mať raz deti s mojím vyvoleným tak že bude stáť pri mne a bude ma držať za ruku ale to sa nikdy nestane! "Je to ona, Drew" povedala som a ešte raz som sa na ňu pozrela, z úst jej nezmyzol ani vtedy úsmev, aspoň netrpela keď zomrela pomyslela som si a ešte raz sa pozrela na nich oboch. Vedela som že ma čaká niekolko prebdených nocí a ešte viac s nočnými morami ale čo už. Znova som podpísala nejaké papiere, teda o tom že potvrdzujem že sú to oni. A vybrala som sa von. Pred tým ako sa vyšlo do malej zátačky kde už potom boli len velké dvere a boli ste pri recepcii. Sadla som si na jednu stoličku a neskutočne sa rozplakala, nechala som nech slzy tečú veď je to lepšie ako balíček cigariet. Plakala som tam možno pol hodinu a okolo mňa prešlo niekolko ludí, no nevenovala som im pozornosť. Zrazu mi zazvonil mobil. Cass svietilo na display a ja som len automaticky zdvihla. "Žiješ? Si v poriadku? Sú to oni? Prosím rozprávaj so mnou" povedala Cass zúfalo. "Daj mi 3 minuty a hned som pri vás" povedala som a zložila som. Obliekla som si kabát aby nebolo vidno to premočené tričko a vybrala sa k dverám, ešte predtým som si utrela oči a ani som sa nesnažila nejako extra skryt že som plakala ved aj tak vyzerám ako mrtvola a vybrala som sa k dverám. Otvorila som dvere pomaly pretože sila odišla spolu so slzami. Rozbehla sa ku mne Cass ktorá sa vytrhla z Niallerovho náručia. Objala ma a ja som sa rozplakala ešte viac. Plakala som asi 10minut keď už ani slzy mi nechceli stekať. Sadla som si na stoličku a pozerala von oknom na jeden pár ako sa objímali a on jej povedal "Milujem ťa" nepočula som to ale už niekoľko krát teda milión krát som videla ako niekto šepká tieto 2 slová. Vstala som a prešla cez dlhú halu. "Kam ideš?" spýtala sa ma Cass. "Von nemôžem tu už byť" povedala som a roztreskla dvere na nemocnici. Louis po mne niečo síce kričal ale nezaujímalo ma to. Odomkla som auto a sadla som si dozadu. Auto zamkla a oprela sa o sklo auta, zamkla som ho preto aby ak niekoho napadne otvoriť dvere aby som sa nezabila. Stačí že som stratila 2 ľudí, nestojím o Cassiine poznámky na posteli v nemocnici. Pre istotu chcem ostať živá. Zrazu niekto zaklopal na okno. Tušila som že je to Cass ale nebola. Bol to Liam. Natiahla som sa po kluce ktore som boh vie kam hodila a otvorila mu. Prisadol si a ja som sa posunula ďalej a hypnotizovala palubnu dosku.

-"potrebujem sa s tebou porozprávať"

"Máš ten pocit že ti utečiem? Ja nie"

"prepáč ale musím ti vysvetliť čo sa stalo"

"Fajn tak hovor" povedala som mu a ešte stále som hypnotizovala pohladom palubnu dosku.

"Prosím,pozeraj sa na mna, aj ja sam to mam ťažké"

"tak ty hej, neskutočne!"

"no že prepáč ale urovnal som si myšlienky a prišiel som na to že milujem Danielle, prepáč viem som idiot! Mala by si ma neznášať, len to prosím nerob! Prosím budme priatelia"

"Len toto? Bud taký láskavý a vypadni" povedala som mu zvýšeným a neskutočne podráždeným hlasom. Vystúpil z auta a ani sa neobzrel! Hovädo! Pomyslela som si a pozrela sa do zrkadla ale to som asi nemala robiť! Vyzerám ako mŕtvola a ani sa nedivím že ak by som sa aj niekomu páčila že by som ho neodradila po dnešku. Do ruky som vzala vlhké utierky a dala som si dole make-up, nebolo ho vela no hned som sa cítila lepšie. Vystúpila som z auta a otvorila kufor. Sadla si do neho a prezula som sa do pohodlných conversiek.

"Hééj kradneš mi obuv, to sa nesmie" zasmial sa Harry ktorý so mnou ako-tak komunikoval.

Teda komunikovali so mnou všetci ale Harry tak ináč ako ostatný. Nerozprával tolko ale ked niečo povedal nebolo to typu rozptýlte ju lebo sa asi zabije alebo je mi to luto.

"Uškrtíš ma? Alebo to predýchaš?"

"Posnažím sa to predýchať" a to už sme sa smiali všetci, konečne som sa cítila ako tak dobre.

"Poďme už do ciela lebo ideme tam celý deň"

"Tak dobre ale kde to je?"

"Dohodneme sa takto ja pojdem prvá a vy za mnou. Pojdeme aj po takej lesnej ceste takže sa nezlaknite, nie nezablúdime. Poznám to tam dobre"

"Tak fajn, ale si schopná šoférovať?" spýtal sa Liam, ako som sa dozvedela od Cassie je to taký otecko ešteže to viem lebo by asi vyfasoval jednu hnusnú poznámku typu či o mne pochybuje!

"Neboj ja to nejako zvládnem.."

"To nejako si ma uistila, niedosť že neviem kam ideme ale ešte aj je dosť možné že z 5 budeme 4."

"Ty sa počúvaš? Hovoríš akoby som ťa niekam ťahala za ruku! Pokial sa ti nepáči kludne sa vráť!" mala som sto chutí dodať že mi je ukradnutý a nech padá do Londýna ukazovať fanynkám aký je perfektný ale pre istotu som držala ústa..

"Héj vy dvaja!" zasiahla Cassie a Zayn ma chytil za ruku. Pozrela som sa na neho a on sa len usmial. Dnes nech nikto nech odo mňa nečaká zázraky.

"Liam kontroluj sa a ty tiež!" Pozrela na mňa Cassie a ja som dostala neskutočnú chuť na cigaretu. Ale nie nesmiem!

"Nastupujte do áut, odchádzame!" zahlásili Louis a Harry, tí chlapci dostanu odo mna asi nejaký darček lebo tolko kolko oni pre mna urobili sa mi ešte dlho nestalo. Danielle zatiahla Liama a Harry so Zu išli za nimi. Pri aute Harry Zu jemne ale krásne pobozkal, boli krásny. Niall potiahol Cassie bližšie k sebe a pobozkali sa. Dan v aute k sebe pritahla Liama a jemne a nežne ho pobozkala. Pocítila som na sebe pohlad, odvrátila som oči od toľkých zamilovaných párikov a zamnou stál..............