"Je to on, Frederick" povedala som pomedzi slzy ktoré tiekli ako Niagarské a nemala som silu ich zastaviť chcela som sa o niečo oprieť ale chytiť sa stola som nechcela. Prešli sme ku druhému stolu. Odkryl opatrne plachtu. Rozplakala som sa ešte viac, bola mi ako mama ked som tu prišla bola stále pri mne a ked sme sa raz rozprávali že ked budem mať raz deti s mojím vyvoleným tak že bude stáť pri mne a bude ma držať za ruku ale to sa nikdy nestane! "Je to ona, Drew" povedala som a ešte raz som sa na ňu pozrela, z úst jej nezmyzol ani vtedy úsmev, aspoň netrpela keď zomrela pomyslela som si a ešte raz sa pozrela na nich oboch. Vedela som že ma čaká niekolko prebdených nocí a ešte viac s nočnými morami ale čo už. Znova som podpísala nejaké papiere, teda o tom že potvrdzujem že sú to oni. A vybrala som sa von. Pred tým ako sa vyšlo do malej zátačky kde už potom boli len velké dvere a boli ste pri recepcii. Sadla som si na jednu stoličku a neskutočne sa rozplakala, nechala som nech slzy tečú veď je to lepšie ako balíček cigariet. Plakala som tam možno pol hodinu a okolo mňa prešlo niekolko ludí, no nevenovala som im pozornosť. Zrazu mi zazvonil mobil. Cass svietilo na display a ja som len automaticky zdvihla. "Žiješ? Si v poriadku? Sú to oni? Prosím rozprávaj so mnou" povedala Cass zúfalo. "Daj mi 3 minuty a hned som pri vás" povedala som a zložila som. Obliekla som si kabát aby nebolo vidno to premočené tričko a vybrala sa k dverám, ešte predtým som si utrela oči a ani som sa nesnažila nejako extra skryt že som plakala ved aj tak vyzerám ako mrtvola a vybrala som sa k dverám. Otvorila som dvere pomaly pretože sila odišla spolu so slzami. Rozbehla sa ku mne Cass ktorá sa vytrhla z Niallerovho náručia. Objala ma a ja som sa rozplakala ešte viac. Plakala som asi 10minut keď už ani slzy mi nechceli stekať. Sadla som si na stoličku a pozerala von oknom na jeden pár ako sa objímali a on jej povedal "Milujem ťa" nepočula som to ale už niekoľko krát teda milión krát som videla ako niekto šepká tieto 2 slová. Vstala som a prešla cez dlhú halu. "Kam ideš?" spýtala sa ma Cass. "Von nemôžem tu už byť" povedala som a roztreskla dvere na nemocnici. Louis po mne niečo síce kričal ale nezaujímalo ma to. Odomkla som auto a sadla som si dozadu. Auto zamkla a oprela sa o sklo auta, zamkla som ho preto aby ak niekoho napadne otvoriť dvere aby som sa nezabila. Stačí že som stratila 2 ľudí, nestojím o Cassiine poznámky na posteli v nemocnici. Pre istotu chcem ostať živá. Zrazu niekto zaklopal na okno. Tušila som že je to Cass ale nebola. Bol to Liam. Natiahla som sa po kluce ktore som boh vie kam hodila a otvorila mu. Prisadol si a ja som sa posunula ďalej a hypnotizovala palubnu dosku.
-"potrebujem sa s tebou porozprávať"
"Máš ten pocit že ti utečiem? Ja nie"
"prepáč ale musím ti vysvetliť čo sa stalo"
"Fajn tak hovor" povedala som mu a ešte stále som hypnotizovala pohladom palubnu dosku.
"Prosím,pozeraj sa na mna, aj ja sam to mam ťažké"
"tak ty hej, neskutočne!"
"no že prepáč ale urovnal som si myšlienky a prišiel som na to že milujem Danielle, prepáč viem som idiot! Mala by si ma neznášať, len to prosím nerob! Prosím budme priatelia"
"Len toto? Bud taký láskavý a vypadni" povedala som mu zvýšeným a neskutočne podráždeným hlasom. Vystúpil z auta a ani sa neobzrel! Hovädo! Pomyslela som si a pozrela sa do zrkadla ale to som asi nemala robiť! Vyzerám ako mŕtvola a ani sa nedivím že ak by som sa aj niekomu páčila že by som ho neodradila po dnešku. Do ruky som vzala vlhké utierky a dala som si dole make-up, nebolo ho vela no hned som sa cítila lepšie. Vystúpila som z auta a otvorila kufor. Sadla si do neho a prezula som sa do pohodlných conversiek.
"Hééj kradneš mi obuv, to sa nesmie" zasmial sa Harry ktorý so mnou ako-tak komunikoval.
Teda komunikovali so mnou všetci ale Harry tak ináč ako ostatný. Nerozprával tolko ale ked niečo povedal nebolo to typu rozptýlte ju lebo sa asi zabije alebo je mi to luto.
"Uškrtíš ma? Alebo to predýchaš?"
"Posnažím sa to predýchať" a to už sme sa smiali všetci, konečne som sa cítila ako tak dobre.
"Poďme už do ciela lebo ideme tam celý deň"
"Tak dobre ale kde to je?"
"Dohodneme sa takto ja pojdem prvá a vy za mnou. Pojdeme aj po takej lesnej ceste takže sa nezlaknite, nie nezablúdime. Poznám to tam dobre"
"Tak fajn, ale si schopná šoférovať?" spýtal sa Liam, ako som sa dozvedela od Cassie je to taký otecko ešteže to viem lebo by asi vyfasoval jednu hnusnú poznámku typu či o mne pochybuje!
"Neboj ja to nejako zvládnem.."
"To nejako si ma uistila, niedosť že neviem kam ideme ale ešte aj je dosť možné že z 5 budeme 4."
"Ty sa počúvaš? Hovoríš akoby som ťa niekam ťahala za ruku! Pokial sa ti nepáči kludne sa vráť!" mala som sto chutí dodať že mi je ukradnutý a nech padá do Londýna ukazovať fanynkám aký je perfektný ale pre istotu som držala ústa..
"Héj vy dvaja!" zasiahla Cassie a Zayn ma chytil za ruku. Pozrela som sa na neho a on sa len usmial. Dnes nech nikto nech odo mňa nečaká zázraky.
"Liam kontroluj sa a ty tiež!" Pozrela na mňa Cassie a ja som dostala neskutočnú chuť na cigaretu. Ale nie nesmiem!
"Nastupujte do áut, odchádzame!" zahlásili Louis a Harry, tí chlapci dostanu odo mna asi nejaký darček lebo tolko kolko oni pre mna urobili sa mi ešte dlho nestalo. Danielle zatiahla Liama a Harry so Zu išli za nimi. Pri aute Harry Zu jemne ale krásne pobozkal, boli krásny. Niall potiahol Cassie bližšie k sebe a pobozkali sa. Dan v aute k sebe pritahla Liama a jemne a nežne ho pobozkala. Pocítila som na sebe pohlad, odvrátila som oči od toľkých zamilovaných párikov a zamnou stál..............
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.