Moments 1. diel

No ták Cassie švihaj!! kričal na mna otec, ozaj som Cassie moja mama je novinárka stále cestuje, teraz je niekde kde ani neviem názov ale proste západakov, otec je podnikateľ a vlastní veľkú firmu. A ja pochádzam zo slnečného Španielska, ale moj sen zostať tu až do konca života sa zrútil, otec s mamou sa dohodli že keďže mamin časopis ju oslovil na stáž do UK prečo sa tam nepresťahovať a otec tam založil pobočku našj firmi takže...nemusím vám asi hovoriť ako mi bude chýbať ŠPANIELSKO!! Slnečné krásne, moji priatelia a všetci, ranné stávanie spolu so slnkom a ranný sobotňajší beh po pláži.. ale to všetko ostáva tu v španielsku, len ja nie :( neskutočne mi to tu bude chýbať!! ale čo už hovorí sa že život je zmena ale ja som o tú svoju nestála, ako tak nad tým rozmýšľam obúvam si svoje obľúbené tenisky a pomaly zatváram posledný krát svere od nášho domu....
o niekoľko hodín neskôr... "Cassie stávaj, pristávame" zobudila som sa až na otcov hlas.. v ušiach som mala ipod a počúvala svoje smery(takuto prezývku im vymyslel ocko :DD neustále nedokáže pochopiť čo ma na tých chalanoch tak fascinuje!) Keď tak vychádzame z letiska, batožinu sme naložili do kufra a pomaly sme išli. Ako tak som sa snažila pozorovať Londýn ale moja únava bola silnejšia. Zobudila som sa znova na otcove slová ako už po 3 krát dnes. Keď som otvorila oči nemohla som uveriť vlastným očiam, bol to krásny domček, neďaleko centra, pred domčekom bol malý kus trávnika a na ňom niekoľko trpaslíkov. "páči sa ti to??" opýtal sa ma otec. "je to WOW!! je to krásne ocko :)" Otvorila som bráničku a prešla cez chodník, otvorila som dvere a ostala som stáť ako obarená, bolo to najkrajšie čo som kedy videla! nebolo to honosné a luxusne ako sme to mali v Španielsku, nechcela som to také..veľa ľudí sa mi kôli tomu smialo :( a je to presne to čom som chcela. Malé útulné a to som ešte nepoznala svoju izbu. Vyšla som po schodoch na dverách bolo napísanie"Cassie" pomaly ako vo filmoch som otvorila dvere a ostala som stáť ako obarená! Po pravej strane mojej postele bola veelka tapeta a na nej obrzáok ONE DIRECTION!! Všade ich plagáty a moj klavír :)... Ani som si nevšimla a za mnou stál ocko, "Tak čo dsť ich tu je?" zasmiala som sa a rozplakala a rozbehla do jeho náručia. Neskor sme vyniesli kufre a pomaly som sa vybalila.. Keďže bolo ešte len 5 hodín tak som išla na prechádzku, poobjavovať mesto :). Keď som prechádzala okolo reštaurácie tuším sa volala Nando's bolo tam neskutočne veľa vrieskajúcich dievčat, neriešila som to a išla som ďalej, objavila som obchodné centrum, pochodila som a kupila som si nejake drobnosti, ked som odchádzala a bola som skoro pri dome prešlo okolo mňa auto a celú ma ošpliechalo!Ostála som na mieste stáť ako obarená! Počula som len ako z auta niekto kričí: "ZASTAV!" a odrazu vyšiel, chalan mohol mať asi 18-23..prihovoril sa mi a ten hlas som poznala.....

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.