Moments 15. diel


Čo tu robím? Obzrela som sa do kresla v rohu a odrazu som tam uvidela osobu, nie nebol to Liam bol to niekto. Bože som ja ale hlúpa!! Je to Liam, jeho prekrásny úsmev sa vyčaril na tváry ked som sa na neho pozrela.
-"Čo tu robím ako si sa tu dostal?"
-"Ty sa nepamatáš?" Spýtal sa ma prekvapivo
-"Nie napamatám, tak mi to už vysvetlíš?" začal plakať keď sa ma odrazu spýtal
-"je to pravda čo si mi včera v noci povedala?"
"Povedala čo Liam?" spýtala som sa ale tušenie som mala a niečo mi v mojom duchu napovedalo že som mu povedala čo k nemu cítim.
-"Povedala si že ma miluješ ale teraz o tom nie so presvedčený" povedal a spustil hlavu do rúk, mala som pocit že plače, pomaly som vstala a spýtala sa ho podla neho mono hlúpu otázku ale pre mna dosť podstatnú!
-"Bozkávali sme sa včera?" stála som pred ním a čakala kým niečo odpovie, pozrel sa na mna červenýmmi uplakanými očami a postavil
-"ho hó kam ideš? tak pobozkala alebo nie?" otočila som sa k dverám a zamkla izbu kľúčem som si vzala so sebou keďže som nebola v pyžame kľúčik som si hodila do podprsenky aby nemohol utiecť
-"nie nepobozkala" vyšlo z neho ale nepoznal ma dokonalo tak som ho asi prekvapila a vlastne aj samú seba čo za myšlienku ma to napadlo v tejto už našťasie triezvej ale ubolenej hlave. Stále sedel na kresle a pomaly som sa k nemu prišla a rozhodla sa uskotočniť svoj plán!
-"Smiem?" spýtala som sa a ukázala na jeho kolená, vyzerala som ako strašidlo a podla do zrkadla by ma asi zabil tak som spustila:" Vieš Liam pre istou nechcem ani vidieť zrkadlo teda vidieť moj odraz v ňom.." prerušila a ma povedal "si nádherná a zapozeral sa mi do očí, bol to najkrajší pocit na svete ale odrazu som povedala:"Liam počkaj, chcem to dopovedať!" sprísnila som a zvážnela výraz v tvári on sa len otočil ku oknu a pozoroval ulicu,
-"Liam" začala som smutne a on sa odrazu rozplakal ešte ani neviem čo mu chcem povedať a už plače! "to čo som včera povedala..." "ja viem bola si opitá a nechceš ma nechať v tejto neľahkej situácii takéhoto a radšej so mnou budeš chodiť niekolko mesiacov zo súcitu a potom ma odkopneš ako takú handru" skočil mi do reči a ja som to už nevydržala! "MILUJEM ŤA!! Už to pochop!! A prosím nabudúce ma nechaj dorozprávať! Lebo si rozmyslím že čo chcem povedať!!" pozrel sa na mňa uplakanými očami a dotkol sa mojej ruky, prešiel mnou nejaký druh energie ktorú som nevedela identifikovať
Liam:
"Liam" začala smutne a nemohol som sa na nu pozerat odrazu som sa rozplakal, ešte ani neviem čo mi chcem povedať a už plačem! Bože Liam ty si taká bábovka!!"to čo som včera povedala..."začala a ja som to už nevydržal a povedal to čo som cítil z tónu jej hlasu "ja viem bola si opitá a nechceš ma nechať v tejto neľahkej situácii takéhoto a radšej so mnou budeš chodiť niekolko mesiacov zo súcitu a potom ma odkopneš ako takú handru" skočil som jej do reči! "MILUJEM ŤA!! Už to pochop!! A prosím nabudúce ma nechaj dorozprávať! Lebo si rozmyslím že čo chcem povedať!!" pre pána kráľa ona ma miluje!! "A vieš prečo som sa pýtala na tú pusu?" "Nie prečo??" zaujímalo ma to. Chcel som niečo povedať ale zapozeral som sa do jej krásnych očí a pomaly sa približoval tvárou k nej a ona ku mne, nahol som sa k nej a pobozkal, ona sa neodtiahla ale bozk mi opätovala."Pretože pokial by áno tak by som si to ais vyčítala do konca života že ten najkrajší okamih života si nepamatam!" "Ale toto si pamatáš že?" spýtal som sa a pozrel sa na ňu. Odrazu som pocítil ako niekto chce prepadnúť do izby. Otočila sa odo mňa a vybrala kľúčik z miesta kam bolo napísané aspoň zatial: NEŠAHAŤ!! Pretočila kľúčikom a zbadala niekoho koho asi nečakala ani v tom najhoršom sne...........

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.