Moments 27. diel

....mne nijako len ti chcem povedať že tam kam ideme nie su obchody teda sú, ale dosť ďaleko a tak sa zásobuj cigaretami, ja zásobu nepotrebujem ale niečo mám pre istotu ale prosím nikomu nehovor kam ideme"

"Fajn dik za info a neboj nikomu nič nepoviem" usmial sa na mňa vybral sa k autu ktoré šoféroval Louis. Ja som sa pobrala k ostatným. Smiali sa na niečom. Keď som počula zvuk koliesok otočila som sa a to Zayn mieril k nám.

"A vy kam s tým kufrom??"

"K vám pani keďže idem s vami, môžem?"

"No neviem budem musieť o tom pouvažovať" a rozosmiali sme sa pretože predstavte si Zayna ktorý ťahá kufor a vyzerá ako zbitý pes. Pozrel sa na mňa a otočil sa a vracal sa k Louisovmu autu.

"Hej Zayn auto mám na opačnej strane pokial si si nevšimol" a to už sa Harry sotva držal na nohách a Louis opretý o auto sa držal za brucho rovnako ako Niall.

"A ja že ma fakt nechceš o auta"

"Bože Zayn" zasmiala som sa a išla k autu. Otvorila kufor a čakala na Zayna o niečom rýchlo a potichu rozprával so všetkými ale Liam sa veľmi nezapájal teda, pravdepodobne o mne.

"Pre kristove rany! Dievča moje zlaté teba som nevidel roky. Žiješ ešte?" ozvalo sa spoza mňa a bol to moj starý, dobrý kamarát zo strednej školy Luke.

"Ježiš Luke teba som nevidela sto rokov." Povedala som a objala ho. A to už k nám bežala Cass."Luke pre pána jána ty tu čo robíš?" spýtala sa ho Cass a objali sa.

"ja som na ceste na slovensko a vy?"

"No my tu žijeme a pozreli sme sa na seba s Cass"

"Niekomu sa žije" uškrnul sa Luke

"No.."

"Niečo sa stalo?"

"Ale nie nič, ako Luke máš priatelku?"
"Nie priatelku nemám ale to neznamená že ty ňou nemôžeš byť" a smiali sme sa

"Ešte stále ťa to neprešlo?"

"Ale hej ale srandu možem robiť ked vyzeráš akoby ťa prešiel kamion"

"Šak mohol by a Cass neopováž sa na mna natiahnuť ruku!"

"Nie neboj len už dnes si mala dávku adrenalínu tak by nestačilo?"

"Čo sa stalo?"

"Pamatáš sa na Drew a Fredericka?"

"Jasné, na nich dvoch sa nedá zabudnuť, len nehovor že sa im niečo stalo"

"Vlastne mali nehodu a obidvaja sú mrtvy" povedala som so slzami v očiach a otočila sa k autu vytiahla som peniaze a odišla na benzínku. Kúpila som si balíček cigariet, silnejšich ako som doteraz fajčila a 2 zapalovače pre prípad núdze. Vrátila sa k autu a odrazu všetci stáli pri mojom aute. Zayn fajčil ako obvykle a ja som hodila cigarety do priehradky aj so zapaľovačom a vrátila sa k ostaným.

"No otvoríš ten kufor? Pripadám si ako opustený"

"Ty a opustený? Neverím, kto by preboha odolal Zaynovi Malikovi." Povedala som so smiechom pretože by som si nevedela predstaviť Zayna ako niekde ostane sám. Otvorila som kufor a zacítila som na sebe Liamov pohlad Zayn vložil svoj kufor do auta a zavrela som kufor. Ja som sa otočila k ostatným ked mi odrazu zazvonil mobil. Všetky oči na mne. Volalo nejaké číslo.

"Prosím?" ozvala som sa a čakala kto sa ozve.

"Dobrý den hovorím s Alexandrou"

"áno pomožem vám nejako? Kto volá?"

"prepáčte tu je štátna nemocnica dorsete. Vaša teta a ujo tu ležia v márnici a pre overenie totožnosti potrebujem aby ste ti potvrdila keďže jej sestra momentálne je v nemocnici pretože sa psychicky zrutila" chytila som sa za auto aby som nespadla.

"Dobre dojdem tam a nieje niekto kto by to mohol urobiť za mňa?"

"Je mi luto ale nie"

"Dobre dojdem ale neviem kedy, dopočutia"

"Dopočutia a prajem pekný deň"

Zložila som a zložila hlavu do rúk a rozplakala som sa.

"Harry, Louis stretneme sa vo Weymouthe asi tak o 2 hodiny dobre? Musím ísť ešte do nemocnice"

povedala som a pozrela som sa na všetkých pomedzi slzy. Cass ma objala.

"Kto volal?"

"Z nemocnice že potrebuju overiť totožnosť a som ich jediná možnosť a Drewina sestra leži v nemocnici, psychicky sa zrútila."

"Si v poriadku?? Pekne krásne ideme s tebou do nemocnice a žiadne že sa stretneme vo Weymouthe" povedal Harry nahnevane

"Presne, šak si nám pomaly ako sestra"

"šak ma pomaly ani nepoznáte, ako viete že som ti ako sestra?"

"To ti vysvetlím neskor a teraz sadaj do auta a ideme do nemocnice ale do ktorej?" povedal Louis a čakal čo odpoviem

"Do štátnej nemocnice v Dorsete."

"Tam to poznám" ozval sa Harry a dohodli sme sa že už nepôjdem rýchlo ako šialená. Hoc trvalo mu asi 15 minút aby ma presvedčil a medzitým som si stihla aj zapáliť. Zayn na mňa stále tak starostlivo pozeral a Liam ten pre istotu vôbec. Stále držal Dan za zadok a asi si myslel že sa mu budem vtierať? Tak na to nech rýchlo zabudne. Keď sme došli do Dorsetu vystupili sme ako keby niekto rodil. Ja som išla popri Cassie a Zayn sa snažil rozprávať s Liamom no moc mu to nešlo keďže mu prebral priateľku ako som zistila keďže Cassie je ako spojka. Ona vie vždy všetko. Ako sme vošli do nemocnice ozvala sa ku mne tá istá pani a asi čakali len na mňa. Nechcela som tam ísť ale musela som. Som zbabelá? Nie, len sa bojím vidieť ich, chcem si ich pamatať ako energických a super zábavných ľudí. Na recepcii som podpísala papiere a dokázala totožnosť. Mám to ťažšie keďže mám aj slovenské a aj anglické občianstvo. Keď ma viezla ďalej cez nejakú dlhú chodbu, kde som bola sama teda len tá z recepcie a lekár neverila som že to vyzerá ako v hororoch. Keď sme vošli do miestnosti boli tam len 2 stoly na jednom moja teta Drew a na druhom Frederick, tak velmi som si priala aby to neboli oni. Slzy sa mi liali z očí a musela som chytiť kabát lebo ak by som mala niečo v ruke tak by som to rozbila, teda nie rozbila ale rozmliaždila na kúsky. "Pripravená?" spýtal sa ma doktor

"Na niečo takéto nikdy! A ešte to musím zažuť dvakrát!" povedala som mu a on odkryl plachtu, neverila som a do očí sa mi nahrnuli slzy.