....stáli tam všetci, všetci mali v ruke kufre a Cassiina ruka bola pomaly pri mojom zvončeku."Ideš ako na zavolanie" zasmiala sa Cas, len škoda že ja ten úsmev nemám. Liam sa mi stále vyhýbal pohladom ale Zayn ten na mňa pozeral stále. Pozrela som sa bližšie teda zaostrila som keďže ma oslepovalo slnko a videla som dobre! Liam držal Danielle za ruku. Odrazu sa k nemu Dan otočila a pozreli sa do očí, pobozkal ju. Ja som sa ešte chvilku pozerala smerom k ním keď odrazu niekto na mňa zakričal, bol to pán Bradley. Starý no úžasný človek! Bol mi ako dedko! Milovala som ho. "Ty kam dievčatko v tej čiernej?" a v tom momente som si spomenula na tú stratu. Podišla k nemu Liamova mamka a pošepkala mu niečo." Úprimnú sústrasť a pozdravuj všetkých." "Pozdravím pán Bradley ale vy sa mi tu opatrujte a dávajte na seba pozor" V tom momente ako som to dopovedala sa na mna pozreli všetci. "Na ako dlho ideš preč?" spýtal sa Liam preľaknuto. "Asi na niekoľko týždňov keďže mám v Londýne ešte niečo rozrobené tak rovno od všetkých niekolko dní po pohrebe pôjdem do Londýna" "Miláčku ale sľúb mi že mi budeš volať" "Sľubujem" povedala som a pobrala som sa k autu.otvorila som bránu a naštartovala auto. Vyšla na príjazdovú cestu a dala autu pokyn aby dalo dole strechu. Moj únik z reality, rýchla jazda! Milujem to. Zayn na mna nechápavo pozeral a vystupila som z auta. Zavrela za sebou bránu a zakývala všetkým, nastúpila do auta a naštartovala som auto a !!JUST ONE DIRECTION!! mala som len jeden smer, utiecť od všetkých problémov a vrátiť sa naspäť a aby všetky problémy boli vyriešené. Akurát som stála na odbočke na diaľnicu kde sa cítim ako vták. Sloboda, povedala som si ale podľad do speťáku mi teda poriadne znižil náladu. Odrazu mi začal zvoniť mobil, Liamova mamka. Zapojila som mobil do nástavca a začala rozprávať. "Prosím?" "Ty si si myslela že ťa v tom necháme? Kam ideš? Ideme s tebou len povedz kam aby sme mohli ísť za tebou. Teda aby tam Harry a Louis trafili. Alebo pojdeme za tebou?" "Poznáš moju cestu na dialnici a idem do Weymouthu. Pokiaľ chcete môžete ísť za mnou ale neručím že pojdem pomaly šak vieš.." "Dobre, pojdeme tam ale prosím nechod rýchlejšie ako je povolená" povedal Harry. "Viac ako je povolená nechodím. A dobre." len pre uistenie nemám nejakú šunku auto čo nevytiahne pomaly 80. Ale poriadných 240! "Dobre tak mám vás čakať alebo ako?" spýtala som sa a čakala čo povie niekto. Odrazu sa ozvala Cass."Saši ale dávaj pozor lebo tvoje úlety nemajú vždy dobrý koniec!" povedala to po slovensky. Zlepšila sa! Potom čo som s ňou ináč odmietala rozprávať sa naučila velmi dobre. "Neboj, nedopadne to ako minule sľubujem" fajn, a to by som mala, nech mi ani naposledy čo som takto na tom bola ani nepripomína. Neuvedomila som si že som v druhom štáte a cvakala som a riadne! "ok my teda zavoláme Louisovi ahoj zatiaľ" vypol ma Harry. "čau" povedala som pre istotu a mobil vytiahla z nástavca. Do prehrávača nahodila usb s poriadnymi peckami! A dupla do toho stroja. Pozrela som sa na tachometer a išla som len o 3 km/h menej ako je povolená. Stále chodím asi o 3 km/h menej ak by sa náhodou niečo stalo alebo mala nejako pokazený tachometer. Pozrela som sa do speťáku a chudák Harry, nevšimol si že som pridala a tak teraz má čo dobiehať. Spomalila som a počkala na mňa. Kývol na mňa a dal mi znamenie že môžeme prejsť naspäť na rýchlosť akou som išla odrazu sa za ním objavil Louis a dobiehal ma, nechala som ho a počkala som pokial sa mi vyrovná. Zamávala mu a celej posádke jeho auta, kto tam bol nemám ani šajnu a dupla na to.Išla som zasa svojou rýchlosťou. Milovala som to. Dala som si slnečné okuliare a z 3 hodinovej cesty som urobila 1hodinu a 30 minut. Liamova mamka mi napísala že stoja na benzínke tak sme sa dohodli že kde sa počkáme a ja som tam už bola. Natankovala som a zaplatila. Na benzínke som odparkovala ďalej aby som nestála niekomu v ceste keďže Harymu určite už dochádzala nádrž aj cez to že už tankoval. Prešla som na parkovisko pri benzínke a napísala sms-ku že kde som. Asi o 1O minut prišli 3 autá. 3? až vtedy som si uvedomila že museli ísť v 3 ale stačilo mi na parkovisku povedať že idu so mnou a niekto mohol ísť so mnou. Začalo fúkať a tak som otvorila kufor (ako na aute nie batožinový) a vytiahla z neho mikinu ktorá bola pri kufri s batožinou. Moja obľúbená. Posledná ju mala oblečneá Drew. Bolo z nej cítiť jej parfém obliekla som si ju a zavrela kufor. Cas na mňa kývla a tak som prišla za nimi. "Si normálna?? Takto rýchlo ísť? Šak Harry je teda macher v autách ale mal problém ťa dohoniť. Sa divím že si sa nezabila"
"Cas, ja takto chodím naromálne a pokial som zmienovala rýchlu jazdu tak toto bol len slabý odvar!" "Ja len že si sa mohla zabiť" "Cass nemám čo iné robiť!" "Dobre neziapte po sebe" zahriakla nás. "My sme sa len proste o teba báli." pozrela som sa na všetkých a obdarovala ich úsmevom. Všetci sa na mňa usmiali. "Alex toto je Harry, síce ste sa už spolu rozprávali ale nikto vás ešte odiciálne nepredstavil." "Ahoj Alex" "Ahoj Harry" predstavili sme sa. "A toto je Niall, môj.." "priateľ" dokončil za ňu Niall "Alex, teší ma" povedala som a podali sme si ruky. "Niall" A toto je "Louis a jeho priateľka Eleanor, ale voláme ju El" "ahojte teší ma" "aj nás" a podali sme si ruky. Odrazu som vykročila a podišla k autu. Otvorila dvere vodiča a načiahla sa na miesto spolujazdca a sadla si na miesto vodiča (viete si to predstaviť? Ak nie píšte do komentu lepšie opíšem ten moment potom :)) Vzala do ruky mobil a vytičila číslo. "Kam ide?" spýtal sa niekto ale to už Zayn kráčal ku mne. Vystúpila som a čakala na linke. Nikto sa neozýval. Napísala som sms-ku. "Keď si to prečítaš zavolaj mi, som v dome vo Weymouthe s priateľmi ktorí ma držia nad vodou. Axxx" a odoslala Drewinej sestre. Zayn sa na polceste otočil a vrátil sa naspäť. Ja som zavrela auto a mobil som si hodila do vrecka. Vrátila som sa k nim. Bavili sa o niečom a ja som sa nechcela miešať do debaty a zamyslela som sa. V tom momente som sa rozbehla k autu a natiahla sa po kľúče od domu. Vzala ich a zo zväzku kľúčov som odtočila jeden kľúč. Vrátila som sa k nim "Ty dnes máš asi veľmi rýchle myšlienkové pochody" "Šak to, ozaj ako to je s vami? Vlastne prečo idete so mnou?"
"a ja mám akože riskovať že ťa nájdem mŕtvu? Si normálna, ideme s tebou v kufri máme zbalené veci asi na týždeň"
"Presne toto som potrebovala vedieť, na koľko dní máte veci zbalené" a zasmiala som sa popod nos. "Hovoril som síce rýchle myšlienkové pochody ale tie tvoje dnes majú rýchlosť svetla" zazubil sa Harry a pritiahol si k sebe priateľku. "Tak čo už so mnou narobíš" "Ozaj ja som Zuzana" "Ahoj Alex" a podali sme si ruky."A toto je Danielle" "ahoj" povedala Danielle a usmiala sa na mna a ostatní čakali na moju reakciu a vedela som že moj plán ak má vyjsť tak musím ísť so všetkými v dobrom. "Ahoj" a usmiala som sa a Liamovi vtedy spadol kameň zo srdca zrejme lebo pôsobil oveľa pokojnejšie. "Alex kam vlastne ideme?" spýtal sa Harry a nebola som si istá či im to povedať teraz alebo až potom.
"Na jedno úžasné miesto kde sa dá premýšlať"
"Premýšľať a pri nás? Sme sa nasmiali, ja budem rád pokial tam budeme týžden neprasknem od smiechu, pri Louisovi nuda nehrozí" ozval sa Niall ktorý akurát otváral cereálnu tyčinku
"Akotože o tom mieste neviem" ozvala sa namrzene Cass
"Lebo miláčku nemusíš vedieť všetko, veď nechceš byť ako tí novinári či?" stihol odpovedať Niall skôr ako ja.
"Niall ti odpovedal za mňa"
"Ozaj ak ste v aute natrieskaní tak môžem niekoho vziať k sebe" povedala som.
"Ja idem s tebou" ozval sa Zayn
"Dobre" odpovedala som a usmiala sa naňho.
"Ináč Zayn poď so mnou" povedala som a Zayn v tom momente sa pohol a Liam na Zayna závistlivo pozeral, vzdialili sme sa od ostatných a Cass na mna tak divne pozeral tiež, neriešila som to.
"Ták ako ti pomôžem?"
"Vlastne...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.