Moments 10.diel
"No tak choď! Nezdržuj sa so mnou" povedala takým nejakým zvláštnym tónom, pozbierala veci a odišla, do kelu! nemám ani jej číslo! niesom ja hlupák? celý čas som poučoval Nialla a odrazu sám to neurobím, no čo už, idem ja domov pobaliť sa..
Niall:
pozoroval som ju ako spí, je krásna! najkrajšia na svete. Odrazu mi zavibroval mobil a na ňom veľkým MOM, do kelu! pomyslel som si "Áno mami?" ozval som sa a čakal som pokial ma zavalí otázkami a medzi tým som vyšiel z izby a išiel za sklo aby som na ňu videl. "Niall kedy si mi to chcel povedať? Som na ceste do nemocnice! A nebavím sa o tom." zložila, tak a čaká ma výsluch ale čo jej poviem? tak to netuším ale odrazu sms od Liama: "ODlietam domov! Danielle sa so mnou rozišla, potrebujem byť sám! drž sa- L xxx" do kelu! kto mi dnes ešte nenapíše? Paul? Že mám ísť na stage? Nie, ďakujem neprosím. Odrazu začal pípať prístroj na srdce a nemala tep "Rýchlo DOKTORA!!" vybehol som na chodbu a zakričal ako som len vedel! Musí ešte žiť! V tom sa tam objavila moja mama "Miláčik" ozvala sa ku mne a ja som ju objal a rozplakal sa, nevládal som ďalej bez sĺz "Mamka ona je asi mrtvá" vyšlo zo mna a mamka skamenela. Sadla si a spýtala sa ma " Ako to vieš?" "Pozeral som sa na ňu cez okno a odrazu zapípal prístroj so srdcom a zavrieskal som na doktorov a odrazu si sa objavila ty.." "Je na žive" povedala mi sestrička, "a čo to bolo?" spýtala sa moja ducha prítomná mama ktorá je pokojná aj keby bomby padali! Nechápem ako ale niečo som po nej zdedil..aspoň dúfam "nevieme ale našťastie sme tam boli skoro, pre istotu ju preložíme na JIS-ku, stále je slabá ale za tie 2 hodiny sa prekvapivo rýchlo zotavila" povedala sestrička a ja som sa otočil ku mamke a chcel som jej niečo povedať ale nestihol som, predbehla ma a zaskočila čudnou otázkou: "Máš ju úprimne rád?" takú otázku som od nej nečakal "Milujem ju mami" "Tak potom ju v tom nenechaj samú! a povedz mi ako sa to stalo že je tu.." "Mami, ja už nevládzem, musím ísť domov vyspať sa, za normálnych okoloností by ti to povedal Liam ale ten je 2 týždne mimo lebo sa s ním rozišla Danielle a letí domov takže ked sa vyspím a dám si to v hlave do kopy poviem ti čo sa stalo. Môže byť?" vedel som že to nestačí ale musela sa s tým uspokojiť, ešte musím ísť za Cassiinov mamou, vstal som a vybral sa za ňou, tá stala pred sklom Cassiinej izby, teda to ani nebola izba, ležala na JIS-ke a Cassie bola pri okne. "Pani Morgenová, ja idem domov, musím sa ísť vyspať, neberte to zle nechcem sa na vašu dcéry vykašľať len je toho na mňa veľa za jeden deň" vyšlo zo mna a pripadal som si ako Liam, monológ ako svet, pre pána jána..."Kľudne choď, tu je moje číslo, môžeš mi prezvoniť aby som ti vedela zavolať ak by sa niečo s Cassie stalo?" prerušila moje myšlienky, "jasné, som rád že som vás spoznal" povedal som a otočil som sa ked som vytočil číslo jej mamy a odišiel "Počkaj" zakričala na mňa, "chcem sa ti niečo povedať" čakal som niečo toho typu ako od mamy "Niall, som rada že práve ty si chlapec mojej malej Cassie, lepšieho priatela pre ňu si neviem predstaviť." povedala a rozplakala sa
Liam:
Veci som si zbalil rýchlo a neletel som nakoniec súkromným lietadlom ale normálne ako ľudia, prvou triedou, ked ma načapu paparazzi tak smola! mamka nebude mať prekvapenie... Teraz sedím v lietadle a odrazu si ku mne prisadne nejaká osoba, poznal som ju "Ahoj, my sa poznáme." vyšlo zo mňa z prekvapenia pretože tú osobu som poznal a chcel som ju poznať, niečo ma k nej ťahalo......
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára
Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.